Kolegyňa Iva si dovolila čerpať dovolenku už na konci januára, ujal som sa iniciatívne internetového pera a zastúpim ju dnes celkom rád. Aj Bohumil zažil silný Týždeň v médiách.
Krajina a jej internety žijú kauzou Kapitána Danka. Zdá, že tá vec prekoná aj pätnásťminútovku vyhradenú na slávu chvíľkovým blbostiam. Magnitúdu udalosti dokazuje, že sa k nej vyjadril aj Čatár Dzurinda. Expremiér cítil potrebu ozrejmiť šéfredaktorke Hospodárskych novín svoju hodnosť hneď na úvod diskusie v HNclube.
Medzitým má pán predseda Národnej rady okrem kilogramov smiešnych obrázkov a videí najnovšie vlastnú hru, aj ten najhorší deň si môžete zlepšiť náhodným slávnym výrokom. Jedna vec je istá, mediálny tréner pána predsedu parlamentu sa musí potiť viac, ako zbor radcov na Úrade vlády.
Pritom oni vôbec nezaháľajú, písali sme aj o tom, ako kreatívne vyrábajú videá na Facebook. Zmena sa prejavila už aj na jednej z tlačoviek, pán premiér do omrzenia opakoval redaktorovi denníka SME „skúste ďalšiu otázku“. Video vtipné, jeden nevedel, či ho zostrihali do slučky, alebo nie. Musím zistiť, či ostatných novinárov nezaujímajú odpovede na to, čo sa pýta ich kolega. Podľa všetkého ich nikto neopakuje, kým nebudú zodpovedané. Ale kto som ja, aby som sa k niečomu takému vyjadroval. Ani na vojne som nebol.
Pán prezident Kiska, tretí z trojice najvyšších štátnych funkcionárov, nech predídeme obvineniam z neobjektivity, sa pre zmenu stal obeťou pokusu o umlčanie. Spravodajský web Markízy uverejnil „nezostrihaný rozhovor“ Michala Kovačiča, v ktorom ale evidentne zabudli pánu prezidentovi zapnúť mikrofón. Ako alternatívny fakt ponúkam zvážiť názov „Tichý rozhovor, v ktorom počuť len moderátora“. V televíznom zostrihu ale bolo počuť všetkých dobre.
V iných zákutiach špičkovej slovenskej žurnalistiky pokračoval nezastaviteľný rozvoj. Disciplína „Urobme status z Facebooku článkom again“ pokračovala tentokrát statulánkom (rád si vymýšľam nové slová, telebrity dosvedčia) o zabudnutých peniazoch v bankomate. Aj najnovší pokus bol – ako mnohé pred ním – spoplatnený. Síce staromódne, na stránkach bulvárneho denníka za pár desiatok centov, ale aj tak. Dobre vieme, že existujú aj modernejšie spôsoby. Šupnúť status zo sociálnej siete za platobnú bránu, napríklad.
Internety sa prehýbali v utorok, u mediálneho mediátora sa stretli páni Havran a Sulík v súboji nabrúsených jazykov, drsný súboj sa vysielal naživo. Najlepšie to vyjadril Ludwig Bagin, napísal na margo slovného battle iba „Celebrity deathmatch.“ Neviem, či niekto v utorok skutočne umrel, skôr nie. Zomreli však nádeje na diskusiu, ktorá by naplnila očakávania publika. Nebola prvá, ale žiaľ ani posledná. Krutý výrok poroty hovorí, že v srdciach ľudí prehrali obaja. Trapnučkí pragmatici aspoň kontextuálne oceňujú, že sme ušetrili jeden súdny spor.
Nebol by som Bohumilom, keby som sem nevtesnal dva televízne postrehy. Pri pozeraní jedného z programov som na chvíľu presmeroval pozornosť na niečo iné, keď tu zrazu počujem v hlave hlasy. „Rastiem, stále sa učím, objavujem a spoznávam a ty si so mnou,... Je jedno, kde som, si tam aj ty....“ a tak ďalej, prepadol ma ozaj nepríjemný pocit. Mám síce už po štyridsiatke, na hlasy v hlave sa mi zdá priskoro. Odľahlo mi, keď som zistil, že to bola nová reklama na Poštovú banku.
Videl som aj aktuálny seriálový hit, Prázdniny na JOJke. S dvanástkou v krúžku označujúcou divácku vhodnosť úplne súhlasím. Nie je však vylúčené, že označuje maximálny, nie minimálny vhodný vek divákov. Nezachránili to ani decentné nahé scény troch herečiek na nudapláži. Už sa neviem dočkať, kedy záhadne uniknú vystrihnuté zábery na Youtube, alebo do novín ľahšieho obsahu.