Medzinárodný festival populárnej piesne Bratislavská lýra ovplyvnil nielen vývoj populárnej hudby v Československu od roku 1966 až po Nežnú revolúciu. Počas svojej existencie sa stal pýchou medzinárodného združenia festivalov populárnej hudby združených vo Federation of International Festivals Organization.
Spoločnosť Trigon Production v spolupráci s koproducentmi RTVS, Českou televíziou a Slovenským filmovým ústavom uvedie nový desaťdielny hudobno-dokumentárny televízny cyklus Zlatá lýra. Prvú časť uvedie Dvojka RTVS v utorok 13. septembra. Režisérom je Peter Hledík, producentom Patrik Pašš, námet a scenár pripravil Robert Valovič.
Svetové hviezdy
Festival bol v socialistickom Československu už od svojho vzniku vždy akýmsi závanom slobody. Okrem najlepších československých interpretov na ňom účinkovali aj zahraničné hviezdy, ako boli Josefine Baker, Cliff Richard, Mireille Mathieu, Joan Baez, Drupi, Stevie Wonder, Amanda Lear, Joe Cocker, Boney M, Opus, Cliff Richard či Smokie.
Joan Baez vystúpila na Bratislavskej lýre v lete 1989. Vystúpenie venovala Charte 77, Václavovi Havlovi, Petrovi Cibulkovi a ďalším.
Zahraniční speváci spievali aj slovenské pesničky.
Hoci sa festival počas svojej existencie nevyhol ideologickým vplyvom, politickým zásahom, finančnému podhodnoteniu či technickým a technologickým nedostatkom, bol štartom pre viaceré generácie autorov a interpretov. Víťazstvom alebo upútaním pozornosti na festivale sa súťažiacim zmenil život doslova z večera do rána.
Dokument sa tvoril tri roky
V cykle účinkuje takmer 200 osobností zo sveta česko-slovenskej aj zahraničnej hudobnej scény a je v ňom použité veľké množstvo unikátneho archívneho materiálu, v ktorom sú zachytené spevácke vystúpenia, zákulisie organizácie festivalu, no zaujímavý je aj presah do súčasnosti a pohľad organizátorov, interpretov a autorov s odstupom mnohých rokov.
Popri výpovediach známych osobností – organizátorov, spevákov, skladateľov a textárov - pracovali tvorcovia aj s veľkým množstvom filmového archívneho materiálu, fotografiami, bulletinmi, zápisnicami. Práce na tvorbe samotného cyklu trvali viac ako tri roky, avšak kompletizácia informácií trvala takmer 10 rokov.
„Bratislavská lýra mi vstúpila do života ako 15-ročnému chlapcovi, bol to mimoriadne silný kultúrny fenomén, ktorý ovplyvnil myslenie mnohých ľudí na Slovensku. Nebol to šoubiznis, bola to kultúra a my sme práve tomuto aspektu v našom seriáli dali obrovský priestor, pretože veľká väčšina ľudí vníma spevákov a ľudí, ktorí pôsobia v populárnej hudbe, tak zhora, aké šaty nosia, kto s kým má pletky. Ale málo ľudí vie, čo si títo ľudia ako kultúrni pracovníci myslia o dobe, ako sa na veci pozerajú. Toto je práve to cenné, ktoré v tom seriáli je, odkrývame myslenie týchto ľudí na pozadí historických udalostí,“ hovorí producent seriálu Patrik Pašš.
„Je prekvapujúce, že taký dôležitý a významný fenomén, ako je Bratislavská lýra, sa nezachoval kompletne. Niektoré časti sa mazali z politických dôvodov, paradoxne sa pásy mazali aj kvôli financiám. Neboli valuty na nové pásy, tak sa proste zmazala lýra. Bola to trocha archeologická práca, hľadali sme v archívoch STV, v spravodajstve, v Slovenskom filmovom ústave, v Českej televízii, hľadali sme, kde sa len dalo,“ uviedol režisér Peter Hledík.
Pri zrode Bratislavskej lýry stáli Pavol Zelenay a Ján Siváček, ktorí mali najväčší podiel na tom, že sa v bratislavskom PKO uskutočnil v júni 1966 prvý ročník. Prvú zlatú lýru si vyspieval Karel Gott s piesňou Mám rozprávkový dom, poslednou zlatou lýrou bola ocenená v roku 1990 Bára Basiková so skupinou Precedens za pieseň Tajemství.