V akej fáze sa dnes nachádza online mediálny trh na Slovensku?
Mnohé veľké slovenské vydavateľstvá, ktoré majú kvôli silnej značke priamy dosah na reklamné peniaze od klientov, majú dnes z nejakého dôvodu pocit, že ak otapetujú bannermi svoje stránky, zarobia viac. Výrazne viac. Pričom v skutočnosti ten finančný absolútny prírastok je minimálny. Nie je nastavená cenová politika. A k značkám tých vydavateľstiev to jednoducho ani nejde. Stávajú sa z nich online inzertné noviny.
Toto si vydavateľstvá neuvedomujú?
Ak by si to uvedomovali, nekonali by tak.
Väčší počet bannerov logicky ústi do nárastu používateľov Adblocku. Nejdú vydavatelia sami proti sebe?
Adblock je až to posledné, ale hlavne dnes neliečiteľné štádium. Užívateľ si ho môže nainštalovať aj kvôli jednej reklame, nemusí ich byť osem. Stačí, ak je skutočne otravná. Samozrejme, že užívateľ chce mať priestor, kde získava informácie, prehľadnejší.
Napriek tomu si myslím, že sme na tom v porovnaní so zahraničím ešte stále celkom dobre, stačí sa pozrieť na Nemecko či Poľsko, kde na väčšom trhu získali média v absolútnej hodnote viac peňazí z každej reklamy. Doplatili na to. Jedno médium na trhu samé nikdy nevybuduje moment, kedy si zapnete Adblock. Ak je to niekde zlé, čitateľ prebehne k inému alebo si povie, že to musí pretrpieť. No ak je to všade, vtedy ho to začne štvať.
Prečo s tým vydavatelia nič nerobia?
Neviem, no fakt je, že onlinový reklamný trh, tam sú dnes najväčšie príjmy, je v prvom rade o veľkosti inventory. Ak rastie inventory, vtedy môžu rásť aj tržby. Akonáhle však inventory nerastie, začína byť s umiestňovaním reklamy problém. No viac sa nedá zarobiť tým, že pridám ďalšiu a ďalšiu reklamnú plochu, pretože sa znehodnocuje každá doterajšia, ktorá bola. Do nejakého momentu to fungovať môže, zarobíte viac zo štyroch viac ako z troch. No z piatich už za jedno prečítanie článku nezarobíte viac, ako z tých štyroch. Existuje určitá hranica.
A práve túto hranicu silne ovplyvňuje skutočnosť, koľko z veľkých subjektov to robí podobne. Vychádzajú z toho, že pokiaľ každý klient platí rovnako bez ohľadu na to, či sú tam plochy štyri alebo päť, vydavateľ ich pridáva samozrejme viac. No v digitálnom svete, kde sa dá všetko merať, prichádzame veľmi rýchlo na to, že pridaním piatej plochy stratili tie štyri predchádzajúce na hodnote. Trh nás na konci dňa za to potrestá.
Mnohí si získané hodnoty porovnávajú v dvoch riadkoch. Tam vidíte, že jedna plocha zarába viac než v čase, keď neexistovala. Samozrejme vás to teší. No podľa mňa je potrebné rozkliknúť si poriadne predchádzajúce štyri. Až vtedy zistíme, čo sa s nimi stalo. Ak sa vyberieme smerom, že každá stránka bude mať šesť plôch a každú za nízku cenu – pretože tá vo finále spadne – zadávateľ zistí, že sa dosah znižuje a bude logicky požadovať nižšiu cenu.
Postupne prídeme do bodu, v ktorom sa týmto spôsobom nastaví celý trh. Vtedy sa už bude klientovi ťažko vysvetľovať, že plocha v jednom vydavateľstve stojí viac, nakoľko ich ponúka miesto šiestich len dve. Z dlhodobého hľadiska sa bude reklama v online nakupovať programmaticky, rozhodovať bude len systém. Veľmi rýchlo vyhodnotí, že na tej stránke sú len dve plochy. Zrazu sa dostaneme k tomu, že všetku reklamu na internete budeme mať mierenú len na výkon. Zabudneme, že ide aj o dosah či príslušnosť k značke online média. To už fungovať nebude. A nebude ani cesta späť.
Tam smerujeme?
V tomto prípade tam veľmi rýchlo prídeme. Môžete mať vysoko odborný obsah, no nakoľko ľudia čítajú aj iné weby, portál sa k tým peniazom nedostane. Užívateľ sa bude dať kúpiť inde ďaleko lacnejšie. Dnes stále do istej miery funguje súvis so značkou. Ak sa však bude rozdeľovať 80% peňazí čisto na výkon, vysokoodborné portály prestanú byť živené z reklamy. A to môže znamenať na našom malom trhu ich zánik.
Dnes vznikajú kreatívne laby, pri znižujúcej sa efektivite bannerov hľadáme budúcnosť v natíve. Čiže hľadáme nové cesty, no neopravujeme tie staré?
Je to podobné, ako keby sme dnes povedali, že televízne spoty nefungujú a musíme sa tak sústrediť len na product placement. Pokiaľ je reklamný break, kde sú jeden či dva spoty, tak tie sú skutočne efektívne. Akonáhle máme vždy štandardný break, ktorý ide naplno na limit televízie, divák vie, že bude dlhý.
A od obrazovky odchádza.
Nemusí rovno odísť. Stačí, že prestáva vnímať. Myseľ tu pracuje podobne. Pokiaľ nevieme, či budú spoty dva alebo len jeden, od televízie neodbiehame. V online reklame je to pritom to isté. Akonáhle mám miesto šiestich bannerov len jeden či dva výrazné, všimnem si to. Podobne platí, že nie je nevyhnutné vypĺňať každú plochu stále. Keď je vyplnená zakaždým, užívateľ si zvykne a logicky reklamu prestáva vnímať. Akonáhle tam tá plocha je a raz nie je, rozdiel si všimne.
Existuje podľa vás cesta späť? Trh je týmto spôsobom zabehnutý. Podľa vás teraz všetci zmenia naučené správanie?
Online je krásny v tom, že to viete urobiť z hodiny na hodinu.
Na tom by ste sa museli dohodnúť viacerí.
Stále sú tu hráči, ktorí si to neuvedomujú. A to ide o tituly s veľkým reklamným inventory ako napríklad SME, Topky, prípadne aj HNonline. Pribudli im nové bannery zo systému, kde sa dajú nakupovať veľmi lacno a majú rovnako veľký zásah. Nevidím dôvod, prečo by som si mal kupovať ten veľký horný, násobne drahší priestor, keď si viem kúpiť výrazne lacnejšiu reklamu cez systém. To sú skutočne obrovskí hráči s veľkým inventory. A títo hráči svoje reklamné plochy vypĺňajú stále, aj hocijakým balastom, lebo si myslia, že je to zadarmo. Dnes sa musíme začať rozprávať, že ak budeme takto pokračovať, čo nás na našom trhu čaká. Samozrejme, ak si jeden hráč povie, že bude mať dve plochy a ostatní budú mať viac, tak ho logicky ťahajú dole. On stráži dlhodobú cestu, oni cez pár centov naviac strážia tú krátkodobú.
Ak pôjdeme na výkon a prestaneme rozlišovať brandy, utrpia všetky tri strany: zadávatelia, vydavateľstvá i samotný čitateľ.
Presne tak. Prejaví sa to na strane lokálnych vydavateľstiev, kde čoraz viac peňazí poputuje na globálny trh mimo Slovenska. Jednotkové ceny, ktoré sú, budú oveľa nižšie ako v súčasnosti a užívateľ bude mať otapetované stránky a väčší sklon hľadať Adblock. My sa na trhu pohybujeme na hodnote približne 10% používateľov Adblocku a túto mieru ovplyvňujú jedine vydavatelia. Nik iný. Ak budeme rozumní, blokovanie reklamy nám tu nebude výrazne rásť. Stále máme oveľa nižší pomer používateľov Adblocku ako v iných krajinách, kde sa už blížia k 30 percentám čitateľov. Ak by sme mali podobnú úroveň u nás, zmizne nám 20% lokálneho inventory. A to už je pre niektorých vydavateľov otázka prežitia. Všetci môžeme stratiť aj súčasné tržby, a to len tým, že si budeme tapetovať stránky. Možno za 2% tržieb navyše budeme mať 20% stratu.
Je jedným z východísk natívna reklama?
Príjmy z natívu sú dnes ani nie jednotky percent. Samozrejme sú weby, ktoré sa natívnou reklamou živia. Väčšinou však ide o menšie weby, kde tieto príjmy tvoria gro tržieb. Ak si však zoberiem, koľko peňazí sa dá vybrať celkovo na displeji a na native, tak native je krásny doplnok. Nie však náhrada. V súčasnosti sa veľmi veľa píše o tom, koľko z globálneho koláča dnes už tvorí native advertising. No globálny koláč tvoria najmä anglicky hovoriace či píšuce weby. Natívnu reklamu o značke Shell si tam prečíta päť miliónov ľudí. No my tvoríme native v slovenčine, na lokálnom trhu a bez presahu. Sme jasne limitovaní, toto nám v brandži uniká. Nie je možné umiestniť toľko nativu, ako bannerov. Na stránke jednoducho nie je miesto, pretože každý druhý článok jednoducho reklamou byť nemôže. Druhá vec je, že toľko nativu ani nevymyslíme.
Celý čas sa však rozprávame o textovom natívnom obsahu. Akú úlohu tu zohráva video?
Samotné video sme začali riešiť aj na pôde IAB, pretože chceme merať počet jeho prehratí. Momentálne systém implementujeme a mali by sme mať v AIM o videách podobný prehľad, ako máme dnes o užívateľoch a ich návštevách. Videoinventory teraz začali všetci budovať, preto logicky rastie. Toto je vec, ktorou chceme pomôcť domácemu trhu. Doteraz platilo, že videoinventory majú len televízie, a to sa im aj rýchlo zaplnilo. Chceme ukázať, že okrem nich sú tu už aj iní lokálni hráči. A to videoinventory dnes na trhu rastie.
Je možné odlíšiť native videoreklamu?
Natívne video je v rámci tvorby rovnaké, akurát je tam vložený určitý produkt. Výhoda je v tom, že nakoľko je video tvorené pre web, dá sa natočiť a umiestniť rýchlejšie, ako v televízii. Je možné ho zdieľať, meniť. Má mnoho výhod. Je však dôležité, že naň platí rovnaká legislatíva, ktorá platí pre televíziu. To znamená, že ak sú vo videu umiestňované produkty, musí byť označené.
A funguje to tak?
Musí fungovať.
Ale to predbiehame. Podobné označovanie predsa nefunguje ani v printovej forme. Nemáme jednotnú formu, ktoré využívajú všetky mediálne domy. Čo s tým?
Takto. Môže to byť označené viacerými spôsobmi, zákon to presne neupravuje.
Nie je to agenda IAB?
Agenda je v tom, aby sme poctivo rozlišovali, čo je zaplatené a čo je naozajstný obsah. A vyžaduje to samotný zákon. Môže tam byť, že „článok je sponzorovaný,“ či „špeciálny projekt,“ „advertoriál,“ a podobne. Dôležité je, aby to uvedené bolo.
Vieme však, že pokiaľ nie je legislatíva určená jasne, obchádza sa.
Na každý web sa hodí niečo iné aj vizuálne. Jednotný predpis nebude nikdy fungovať. Ide o to, aby to bolo označené, nazvem to, korektne. Native je vratký. Môže sa stať, že sa vymkne spod kontroly, keď sa niekto ulakomí na každé euro a začne každý reklamný článok písať ako ten bežný, obsahový. Máme firmy, o ktorých sa dá napísať desať krásnych nativov a sú spoločnosti, o ktorých sa dá horko-ťažko napísať jeden. Jednoducho to vyplýva z danej značky. Vždy sa najlepšie píše o jednotke na trhu alebo o „sexi“ odvetví. Akonáhle to nie je jednotka, už sa veľmi ťažko v brandži spomína, že niekto je „skoro jednotka.“ A potom sú brandže, v ktorých dáva natív zadarmo každý. Príklad? Keď sa otvárala kaviareň Starbucks. Mnohé médiá písali, že už prichádza, už ju otvorili. Mali krásne fotografie a podobne. A moja otázka znie: koľko obchodníkov poslalo z online vydavateľstiev do Starbucksu obchodnú ponuku na banner či native?
Rozumiem. No ešte to sťažím. Existujú situácie, najmä v predvolebnom období, keď sa kupuje v médiu priestor. Príde respondent a ponúkne vydavateľstvu niekoľko tisíc eur s tým, že s ním urobia rozhovor. Pýtať sa môžu, na čo chcú. A to označené nebýva.
Akonáhle sú za to peniaze, označené to byť musí.
Nebýva a vy to reálne nemáte ako zistiť.
Podľa zákona to má byť označené. Vždy to beriem tak, že akonáhle by médium označovalo všetky články ako sa má a musí, predovšetkým tie s politikmi, tak čitateľ vycíti, o čom to je. Uvedomí si, že číta viac pozitívnej reklamy ako obsahu.
Nepreceňujeme ich? Cez voľby predsa zapĺňa stránky primárne politické dianie, umiestnenie natívnych reklám v tom období neprekvapuje.
Určite, všetko záleží od aktuálneho diania. Počas volieb sa dá natívov umiestniť viac. Vyplýva to z aktuálnej doby v brandži. Podobne sú natívne reklamy, ktoré sa niekde aj prirodzene hodia a môže ich byť pokojne polovica. Napríklad ženské magazíny. Čo keby zo ženských časopisov zrazu vypadla móda, značky a modely kabeliek? Tam to prirodzene patrí. Táto oblasť to znesie. No predstavme si, že by sme v klasickom spravodajstve mali 50 percent nativu. To sa ani nedá, nevymysleli by sme ani toľko tém. Regulujeme si to len my sami. A zadávateľ by mal sám rozlišovať, či si to dáva k silne vnímanej značke alebo k slabej. V každom prípade samotný native nie jen len o tom, koľko ľudí si článok prečíta či otvorí. Samotný native sa dá vnímať aj cez umiestnenie témy medzi ostatné. Ak vidím nadpis, hoci som text nečítal, no tému, ktorá sama súvisí s nativom, som zavnímal.
Viete povedať, kedy ste voči neoznačenému nativu zakročili?
Etická komisia v zásade funguje samostatne. Podnety prichádzajú väčšinou od členov IAB. Native je momentálne v začiatkoch, aktuálne riešime skôr preberanie obsahu ako označovanie nativu. Natívna reklama má podstatu v zákonoch. Musí byť označená. Tu sa nerozprávame o tom, či to máme my kontrolovať. Taký je jednoducho zákon.
Digitalizácia mení nie len prostredie, ale i čitateľa. Ako sa modifikuje ten slovenský?
Ľudia sa menia najmä v tom, že reklamu v online priestore vnímajú stále silnejšie. Zadávatelia totiž vedia, že existujú cieľové skupiny, pre ktoré online dominantný je - alebo čoskoro bude. Dnes sa tak čoraz intenzívnejšie rieši otázka – aký objem reklamy ľudia skonzumujú vzhľadom na čas, ktorí na internete strávia. Aj týmto užívateľom by sme totiž mali dávať reklamu, ktorá stojí za to. Aby sa nestalo, že aj keď máme kvalitnú reklamu, skanibalizujeme si ju zvyšným odpadom.
Dostávame sa k otázke, ktorej sme sa dotkli už v úvode. Sú mediálne domy na Slovensku na prebiehajúce zmeny vybavené?
Slovenský online trh sa niekde už poučil. V tomto zmysle majú obrovskú výhodu mladí hráči. V online totiž rovno začali a zmýšľajú inak. Nové prostredie je pre nich úplne prirodzené.
Ide o generačnú výhodu?
Áno. Dnes vám desaťročná história na trhu veľmi nepomôže. Ak si odmyslíme silu vybudovanej značky, nedá sa to porovnávať. Obsah dnes vyprodukujete v zásade rovnaký bez ohľadu na to, či ste v brandži dva dni alebo dvanásť rokov. Uvediem príklad. V súčasnosti sa opäť rozpráva, že vo videu je na globálnom trhu veľmi veľa peňazí. Samozrejme, že je, pretože Youtube je veľký globálny hráč, podobne rastie videoinventory Facebooku. Preto áno, z globálneho merítka segmentácia rastie. Keď si však zoberieme lokálne videointentory, tak tiež výrazne rastie, v absolútnej hodnote však pochopiteľne nedosahuje rast konzumácie u globálnych a zahraničných hráčov.
Vráťme sa ešte k tým ľuďom. Mladým dnes k tvorbe videa stačí mobil či malá kamera. Všimnime si úspech Youtuberov. Nemajú osvetľovačov či zvukárov, videá si točia na telefón. Veľké vydavateľstvo na tvorbu videoobsahu stavia infraštruktúru, pripravuje plán, prizýva ľudí z televízie. Tí sú však zvyknutí na niečo iné, a to práve na prítomnosť kameramana, osvetľovača, zvukára, na celý ten štáb. A zrazu idete učiť ľudí, ktorí sú naučení fungovať v televízii, na online. Nenaučíte ich to nikdy. Je to škoda, pretože sú to kvalitní ľudia, no online neuživí celú tú aparatúru. Dnes vám stačí online človek, ktorého naučíte natáčať.
Netrpí tým kvalita? V súčasnosti vidíme napríklad mnoho nekvalitných livestreamov.
Vždy sa to dá urobiť horšie či lepšie. S technikou, ktorá je dostupná dnes, je to však možné urobiť dobre a za rozumný peniaz.
Vravíte, že Facebooku rastie videoobsah. Moja otázka znie, či Facebook trendy nasleduje, alebo ich tvorí. Videá dnes majú väčší reach, ako vyzdieľané textové odkazy. Facebook ich otvorene zvýhodňuje.
Je to logický vývoj. Facebook má priestor na umiestnenie online videa a vie, že sú tam príjmy z videoreklamy. Keď to teraz používateľom ukazuje, zrýchľuje aj celý cyklus nábehu videoobsahu i tvorbu videoinventory. Ale to, že má video väčší reach je len zdanie, lebo ho vidíme vyššie. Prehratia sú do 10% a väčšina v mobile.
Ako vnímate nebezpečenstvo jeho monopolného postavenia? Politika Facebooku je jasná, udržať užívateľa na svojich stránkach čo najdlhšie. Mnohí, napríklad Denník N však tvrdí, že Facebook je pre médiá enormným prínosom.
Facebook každému, čo sa týka trafficu, veľmi pomohol. Problém začína vtedy, keď sa to zmení. Na stránku k vám chodieva 100-tisíc ľudí, zrazu ich prichádza polovica. Zúfalo začíname rozmýšľať, čo sa deje. Chceme tých sto naspäť, a začíname si za nich platiť. To však prestáva mať logiku, niekomu totiž zrazu platíme, aby nám posielal užívateľov. To perpetuum mobile, že zaplatím jedna a zarobím dva, totiž vždy neplatí.
Dokážu vydavateľstvá na zmeny dynamicky reagovať?
To závisí viac od samotného médiá, pod vydavateľstvom ich je niekoľko. Veľmi záleží na tom, ako sa k tomu postaví konkrétna značka. Sú lovebrands, pri ktorých si veľa užívateľov platí viac za značku, než obsah. Ako napríklad pri Denníku N. A to je to najlepšie, čo sa im mohlo stať. Ľudia sú tam, kde ste vy, to je obrovská výhoda. Akonáhle užívatelia platia za obsah a nie za značku, je to ťažšia pozícia. Ľudia vtedy viac zvažujú a porovnávajú. Do istej miery je lovebrandom aj SME, je to však neúmerne menej, ako Denník N. Čitatelia SME vnímajú viac obsah, a tým sú náchylnejší k zmene a odchodu ku konkurencii.
Dá sa značka a obsah rozlišovať? Cítime predsa, či je text kvalitný.
Samozrejme. Ak si pozriete, koľko ľudí chodí na spravodajstvo SME a porovnáte ho s Denníkom N, vyjde vám to aj napriek veľkej histórii SME v prospech Denníka N. V rámci plateného obsahu by chcel byť v tejto pozícii asi každý.
Je to liek na monopolizáciu postavenia Facebooku a Googlu? Komunita, budovanie lovebrandu. Fakt, že značka so mnou komunikuje, posiela mi newslettre, vyhľadáva ma, ako čitateľa si ma váži a dáva mi dôvod sa vrátiť.
Určite by to bola dobrá cesta. A je zaiste potrebné sa odlíšiť, aby ste napríklad správy z TASR nečítali na každom webe. Presne preto musí mať každé médium niečo exkluzívne, zameranie či kvalitného investigatívca, aby naň bol dôvod prísť. Aj v printe to tak napokon vždy bolo. Existuje časopis o rybárstve. V podstate je tá príčina, pre ktorú si ho kupujete, rovnaká: zaujíma vás tá téma a vnímate ho ako istý lovebrand. V online sme to všetci veľkí akurát zabudli robiť.
Čiže šancu prežiť majú z tých menších médií práve komunitné a záujmové weby?
A teraz sme práve pri tom, že určite nie je priestor, aby tu bolo desať webov z každej oblasti. To sa nedá, neuživia sa.
Takže ideme po prvej pozícii: byť jednotkou na trhu a obsadiť miesto.
Zaiste. Pri odbornom médiu ide o rýchlosť, pokiaľ ste na pozícii dlho, zabetónujete sa a veľmi ťažko sa to skončí. Na Slovensku napríklad nikdy nevyrástla žiadna iná lokálna komunita ako je Pokec. Vďaka tomu portál ustál aj samotný Facebook. To isté Profesia. Existujú aj ďalší hráči, ktorí sú historickí a pokiaľ neurobia fatálnu chybu – ako napríklad, že by rok nešli, tak pôjdu ďalej.
Návyk je úplne najsilnejší. Alebo to budujete cez emóciu, ako na to šiel Denník N. Keby sa nestalo to, čo sa stalo, teda že by do Petit Pressu vstúpila finančná skupina Penta, tí redaktori by sa nezdvihli a nezaložili niečo nové. Nikdy by neboli tam, kde sú dnes. Fakt, že „tam niekto vstupuje a poďme všetci proti nim,“ priniesol emóciu a sympatie. Bez toho by to nešlo. A Nku to zostalo v podobe príjmov z plateného obsahu.
V aktuálnom dynamickom čase majú veľké vydavateľstvá výhodu. Fakt, že disponujú viacerými titulmi im umožňuje prelievanie. Keď je jeden stratový, vyváži ho iný. Súčasné otrasy však môžu pre malé vydavateľstvá znamenať likvidáciu.
Keď ste portfóliový hráč a máte mnoho titulov, je to ako veľký vlak. Dlhý, ťažký, rozbehnutý. A to, že sedemnásty vagón trochu hrká nevadí. Ostatné ho vyvážia. No ak máte jeden vagón a ten vám začne hrkať, otriasa sa vám v zásade celý vlak. Musíte okamžite zastať a opraviť ho. A teraz je to o tom, na čo sa pozeráte. Ak sa pozeráme na vydavateľstvá, tým veľkým nie je šanca konkurovať. Ak sa však bavíme o konkrétnom odvetví, tak v ňom má šancu byť malý vydavateľ lepší. Práve preto, že u veľkého hráča ide o jeden titul z 50-tich.
Perspektívu tak majú podľa vašich slov aj malé mediálne domy.
Ak máte hoci jeden kvalitný produkt, dokážete prežiť. Len si musíte dávať pozor, pretože piati hráči to dnes v online prostredí vedia pokaziť iným desiatim. A preto hovorím, naučme to tých piatich. Áno, pomôžeme im, budú sa mať lepšie. No pomôžeme celému lokálnemu trhu. Nemôžeme si predsa dovoliť posielať lokálne tržby na globálny trh.
Takže zlepšujeme konkurenciu, aby sme dnes sami prežili a profitovali?
Áno, pretože online je budúcnosť. Krásna budúcnosť. Máme obrovskú nevýhodu, že sme malí voči globálnemu svetu. A máme obrovskú výhodu, že sme voči globálnemu svetu malí.
***
Kto je Michal Žatkuliak
V mediálnom svete pôsobí celý svoj profesionálny život. V minulosti pracoval v mediálnej aj onlinovej agentúre, neskôr založil a vybudoval najnavštevovanejší športový portál Sport.sk. Posledných 10 rokov viedol obchodné oddelenie Azetu, najväčšieho online vydavateľa. Spoločnosť sa 1. júna formálne spojila s vydavateľstvom Ringier Axel Springer Slovakia a vytvorili tak najväčší mediálny dom na Slovensku, kde sa stal obchodným riaditeľom. V súčasnosti bol zvolený za predsedu IAB Slovensko.
Srdečne vás pozývame na konferenciu ONLINE SUMMIT 2016, kde sa aj tejto téme budeme venovať hlbšie:
Prebiehajúca digitalizácia mení zákazníka, médiá, značky i celý trh. Hoci je internet aktuálne najrýchlejšie rastúcim médiom, najväčší zisk si z trhu odnášajú jeho dominantní hráči: Google & Facebook. Ako uspieť v tvrdej konkurencii gigantov?
Viac informácií nájdete na stránke Online Summit 2016.