Róbert Kaliňák bloguje. Znova. „Predstavoval som si, že môj prvý blog bude o vznešenejších témach ako napríklad futbal, či kvalita slovenského piva, ale vyzerá to tak, že predsa len musím začať tou politikou,“ uviedol korunný princ slovenskej sociálnej demokracie v príspevku, ktorým už v roku 2011 prelomil svoje blogerské panenstvo. Nebolo to však na teplom území vládou ochočenej Pravdy, ale v denníku SME, ktorý sa v rebríčku vládnej nenávisti bije o prvé priečky so svojim spin-offom, Denníkom N.
Dnes sa píše rok 2016 a Robert K. ohlasuje svoj priekopnícky blogový štart opäť. Nová Kaliňáková teasingová kampaň, okorenená sviežou maturitnou fotografiou, je prológom priznávajúcim predsmrtné politické kŕče. „Ako minister vnútra som dennodenne konfrontovaný s množstvom otázok novinárov,“ píše prvý Bašternákov známy vo svojom najnovšom príspevku.
„Nikdy som pred otázkami neutekal aj keď boli akokoľvek nepríjemné. Naopak vždy som mal s novinármi korektné vzťahy,“ priznáva svoju dlhodobo skrývanú priazeň voči novinárskej obci Kaliňák. Robert nezabudol na nič. Zaznela negácia Radičovej vlády i vyzdvihnutie vlastných schopností, vďaka ktorým vybrala slovenská vláda tentokrát na daniach o 2,5 miliardy eur viac.
Svetlo však prichádza na záver: „Rozhodol som sa blogovať hlavne preto, aby som k niektorým veciam, ktoré sa týkajú rezortu ale aj bezpečnostnej problematiky zaujal stanovisko a boli tieto informácie podané komplexne a najmä bez toho, aby jednotlivé vyjadrenia niekto skreslil alebo vytrhol z kontextu.“
Pripravme sa. Prichádza čas, keď sa bude chvieť nie len každý havlovec: čas pravdy a lásky. Ave Robert.
Pikachu nad Fica alebo politická múza zo severu
Dôchodky, sociálny systém, školstvo. Fakt, že Škandinávia je politickým vzorom mnohých závistlivých očí postsovietskych krajín, nie je nič nové. Povestnú severskú meritokraciu však rozhojdalo veselé šantenie nórskej premiérky. Aj keď 55-ročná Erna Solbergová nemala nutkavú potrebu začať blogovať v „protivládnom denníku,“ jej ľudské potreby ženy stredného veku sa zosobnili v naháňaní Pokémonov.
Erna sa na lov vydala nie len počas utorňajšej návštevy Bratislavy, kde rokovala s premiérom Robertom Ficom. Heslu „Catch ´Em All!“ Solbergová neodolala ani počas parlamentného rokovania v domácom Osle. Hovorí sa, že politika je vysoká hra. Erna pozná vyššie.
Proruské Hlavné správy v Mariánskej priekope
Portál pre všetkých oddaných Slovanov objavuje hlbiny svojho nového dna. Veď kto by nevyužil „protiruskú hystériu a nenávisť augusta 1968?“ Hlavné správy výročiu pridávajú cveng altruizmu: „Situácia je o to smiešnejšia, že dnešná ruská vláda nemá nič spoločné s niekdajším politbyrom UV KSSZ a že tejto invázie sa zúčastnili popri sovietskych vojskách aj spriatelené armády Poľska, NDR, Maďarska, Bulharska, nehovoriac o tom, že samotná sovietska armáda pozostávala z vojakov z 15 zväzových republík a to Ukrajina, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Gruzínsko, Bielorusko, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan, Kazachstan, Turkménsko, Azerbajdžan, Arménsko, Moldavsko a na čele Sovietskeho zväzu stál v tej dobe Kazach Leonid Iljič Brežnev,“ informuje stránka fanúšikov bažiacich po dezinformáciách a ultimátnom skresľovaní.
Krátka a letmá check-otázka pre zberačov dezorientovaných RU-čiek: koľko zo spomínaných štátov malo pri zahájení "bratskej pomoci" na výber? Srdcervúce myšlienkové eso sa však skrýva až v závere. „Ak by dnes (ľudia) dostali na výber, či by uprednostnili mandarínky a cestovanie, pred istotou zamestnania a bytu prakticky zadarmo, je jasné čo by zvolili,“ uzatvára portál majestátny text. Škoda, že neuviedol autora. Potlesk za celospoločenský prínos a 20 kg mandarínok mohli mať svojho majiteľa.
Demokratický trucpodnik bez budúcnosti
„Najukrivdenejší, najuvrieskanejší a s najmenším nákladom. S týmito superlatívmi dominuje na mediálnej scéne už takmer dva roky vychádzajúci Denník N,“ píše na svojich stránkach ďalšia metastáza slovenskej online žurnalistiky, portál Napalete.sk.
Ten kritizuje nový denník za zvláštne financovanie a otvorene ho vyzýva, aby svoje hospodárenie, ktoré pravidelne zverejňuje, konečne zverejnil. Webstránka sa odvoláva na správu, ktorú o financovaní denníka vypracoval sám fiškálny matador Ján Čarnogurský. Bývalý politik a fanúšik Hlavných správ v nej totiž tvrdí, že vydavateľstvo N Press vykázalo mimoriadny vklad 750 000 eur do vlastného imania. „Sú to peniaze od firmy ESET? Sú to peniaze od CIA?“ pýta sa Čarnogurský.
Denník oboznamuje verejnosť o svojom hospodárení pravidelne, za minulý rok napríklad informoval o strate vo výške pol milióna eur. „Denník N by urobil lepšie, keby prestal so šírením podozrení o financovaní iných (Hlavných správ, pozn. autora), prinajmenšom pokým nevysvetlí, odkiaľ dostal minulý rok tých 750 000 eur,“ cituje Čarnogurského portál Napalete.sk. Tak čo, bola to tá CIA?
Investigatívnu webstránku Napalete.sk vedie Pavel Kapusta, novinár kedysi blízky Vladimírovi Mečiarovi a strane HZDS, zvaný aj Goebbelsova podržtaška.
Krátko z mediálneho sveta:
- Opatrne, skupina JOJ Group (televízia JOJ), má v susednom Česku veľké plány. Už začiatkom septembra tam prichádza s novou plnoformátovou televíziou JOJ Family.
- Ako sme načrtli aj v tomto texte, dnešný online svet je plný tmavých dezinformačných zákutí. V snahe eliminovať publikum Rostasovho magazínu Zem a Vek, portálu Hlavné správy či Napalete.sk prinášame prvý diel seriálu „Ako si overiť informácie na internete - praktický návod na odhalenie hoaxov, klamstiev a nezmyslov.“ Avšak všetko s mierou, varuje Paolo Coelho.
To by bolo nateraz všetko, v mediálno-satirickom móde sa vidíme opäť o týždeň. Ak sa vás dovtedy niekto opýta, koho by ste dnes volili, miesto fyzického útoku si spomeňte, že v USA si vyberajú tiež.
Krásne štátne sviatky!