Novela stavebného zákona, ktorá prekvalifikovala reklamné zariadenia na reklamné stavby, na ktoré sa vzťahuje stavebný zákon, vstúpila do platnosti na začiatku roka 2015. Jej cieľom je aj očistenie verejného priestranstva od nelegálnych reklamných zariadení.
Asociácia vonkajšej reklamy (AVR) sa aktívne zúčastňovala na pri príprave novely. Ivan Peller ako prezident AVR bol členom oficiálnej pracovnej skupiny na ministerstve, ktorá novelu pripomienkovala.
Aký bol podnet na vznik AVR?
Asociácia vznikla v roku 1994 ako reakcia na takzvanú smernicu č. 16, úplne nezmyselné nariadenie, ktoré obmedzovalo outdoor v rozpore s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Vtedy si deväť firiem pôsobiacich na trhu povedalo, že sa treba spojiť a založiť nejakú organizáciu, ktorej hlavným cieľom bude chrániť a vytvárať legislatívne podmienky na korektné podnikanie. Naše podnikanie mimoriadne závisí od štátnej správy a miestnej samosprávy.
Čiže asociácia nemá obchodné ambície?
Nie, v podstate celý čas chráni legislatívny rámec. Úlohou AVR nie je nič iné. V obchode budeme vždy konkurencia. Asociácia, ako každá organizácia, prešla časom zmenami, niektorí členovia odišli, niektorí boli vylúčení. Situácia sa asi pre dvoma rokmi stabilizovala a momentálne sú v AVR štyria veľkí hráči, ktorí tvoria gro slovenského outdoorového trhu. BigMedia, ISPA, euroAWK a Nubium.
Zmenila sa počas rokov úloha asociácie?
Naďalej máme ten istý cieľ. Dlhodobý, často medializovaný a politicky zneužívaný problém na trhu je množstvo bilbordov. Ľúbivá téma, ktorú každý analyzuje a pretriasa. A na to sme zareagovali. Hovoríme, že svojím spôsobom je veľa vonkajšej reklamy. No na to, aby mohol niekto dať odborné vyjadrenie, prijať zákon alebo nejaké systematické opatrenia, treba spraviť poriadok.
Myslíte s čiernymi stavbami?
Vždy hovorím, že keď si idete kúpiť novú sedačku, najprv musíte upratať a vyhodiť starú. Teda prvý krok, ako spraviť poriadok, je odstrániť čierne stavby. Tie, ktoré „vznikli“ bez povolenia, bez vzťahu k pozemku, v rozpore so zákonom. Na to, aby sa dal prijať relevantný zákon, treba trh nejakým spôsobom prečistiť.
Ako vzniklo toľko nelegálnych plôch?
To je téma, ktorú sme vždy primárne rozoberali. Hlavný „bordel“ nerobia tie najväčšie spoločnosti. Čierne stavby vznikali tak, že nepoctiví podnikatelia využili nemohúcnosť úradov. Tie sa bránili tvrdením, že nemajú nástroje na to, aby čierne stavby odstránili. Vždy sme tvrdili, že to nie je pravda. Platný stavebný zákon, ktorý nie je ideálny, dáva možnosti, aby sa čierne stavby riešili. Samozrejme, je to náročný a zdĺhavý proces. Odhadujem ho možno na dva roky.
Prečo je proces taký zdĺhavý?
Kým splníte všetky potrebné procedúry, prejdú dva roky. Trvá to dlho, ale nástroj existoval. Len sa, bohužiaľ, málo využíval. Ak vôbec. Spoločne sme hľadali nejaké riešenie, ako proces zjednodušiť.
Boli prípady, že sa čierne stavby odstránili?
Boli, samozrejme. My (Nubium) sme napríklad zistili, že na našich pozemkoch stoja čierne stavby. Dva roky sme vybavovali, aby sme ich mohli odstrániť a postaviť si vlastné, povolené. To je Kocúrkovo. Hľadali sme teda nejaký mechanizmus, až sme sa dopracovali k novele stavebného zákona. Novela bola pripravovaná so zámerom spraviť poriadok na trhu.
Má stavebný úrad kapacitu na naplnenie litery zákona?
Nie je otázka, či majú alebo nemajú kapacitu. Otázka je, čo má mesto či obec ako prioritu. Myslím si, že kapacity sú. Je to len o tom, aby ľudia konali. A konali efektívne.
Zjednoduší sa proces na odstránenie čiernej stavby?
Ťažko povedať. Myslíme si, že by to malo byť o niečo jednoduchšie. Ako to dopadne, ukáže, samozrejme, prax. Chceme vyčistiť Slovensko a ukázať, že môže vyzerať aj trochu inak.
Kde je najviac nelegálnych plôch?
To je zložitá otázka. V asociácii intuitívne tušíme, čo je čierna stavba, ale relevantné vyjadrenie, či je to naozaj čierna stavba, musí dať stavebný úrad.
Ktoré lokality sú najproblematickejšie?
Keď sa hovorí o tom, že je veľa bilbordov, tak sú tri neuralgické body. Tatry – cesta od Popradu do Smokovcov. Nikto však už nič nerobí, považujem za absolútne zlyhanie všetkých úradov. Štát má konať a má na to nástroje, aj keď sú procesy zdĺhavé. Minimálne môže vlastníkom reklamných plôch mimoriadne znepríjemniť život.
A tretí prípad?
Žilina. To je slušný chaos. Keď sme boli v Žiline na rokovaní, zistili sme, že firmy z AVR tam majú spolu nejakých 250 panelov. Ako to vzniklo? Pochybením vo výkone zákona.
Existuje nejaké riešenie?
Myslím si, že určité veci sa dajú riešiť tak, že rokujete a hľadáte riešenie. Lenže to sa nedeje, u nás sa z toho vždy spraví nejaká kau za. Som večný optimista a beriem novú novelu ako prvý krok. Je to niečo, kde môžeme vyskúšať, či sa dá efektívnejšie narábať s čierny mi stavbami.
Aký by mal byť ďalší krok?
Sú dve možnosti. Buď zistíme, že novela funguje a trh sa prečistí. Mestá budú krajšie, korektne podnikajúce firmy budú pokojnejšie. Keď prax ukáže, že novela nefunguje, účinnejšie opatrenia by sa mali riešiť vo veľkom zákone. – na toto sa ho spýtať (alebo 65-ročného uja)
Mali ste možnosť pripomienkovať novelu?
AVR je členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá je oficiálnym partnerom vlády. To znamená, že jednotliví členovia prezídia sú zastúpení v Hospodárskej rade vlády a pri prerokovávaní a pripomienkovaní zákona sú prítomní. Ja ako prezident AVR som bol členom oficiálnej pracovnej skupiny na ministerstve na prípravu stavebného zákona.
Ako prebiehali rokovania?
Musím povedať, že po rokoch sa k riešeniu problému pristupovalo odborne a v dialógu. Nehovorím, že to bolo bez problémov, ale po prvýkrát sa stalo, že sme boli pozvaní a vypočutí. Sám som bol na rokovaniach o novom stavebnom zákone prekvapený, aké kvantum pripomienok a odborných problémov vzniká, čo všetko priniesla nová doba. Súčasný stavebný zákon je platný od roku 1976. Vtedy nikto nič netušil o outdoore či o mobilných domoch.
Nedostali ste sa pri riešení problémov do konfliktu s mestami?
Myslím, že máme rovnaký cieľ. Keď budú mestá prepchaté plochami, tak naši klienti povedia, že chcú niečo, čo vyzerá normálne. Takže je to v záujme miest aj jednotlivých spoločností. Na rokovaniach vždy tvrdím, že si nemyslím, že bilbord alebo bigbord je najväčší vynález 20. alebo 21. storočia. Lenže všade na svete, kde som bol, sú bilbordy a sú bigy. Všade.
Možno nie v takom množstve ako u nás.
V akej miere, to je druhá vec. Minulý rok som bol v Paríži a prvé, čo som videl, bol 200 metrov od Víťazného oblúka klasický bilbord. Keď to neprekáža v Paríži, nemôže to prekážať ani v Bratislave. Samozrejme, treba nechať pôsobiť aj trh. Nie je nič horšie, ako keď do rozvinutého trhu nie kto začne neodborne administratívne zasahovať.
Trh treba nechať plynúť, ľudí treba nechať dýchať. Málokto si uvedomuje, že naša brandža zamestnáva 700 až 800 ľudí po celom Slovensku. To je ako normálny priemyselný park, ktorý produkuje peniaze, odvádza dane, a to všetko bez daňových úľav. Treba veci vidieť aj v určitých súvislostiach. Uvedomujeme si, že možno aj niektoré naše plochy budeme musieť odstrániť. Pri tisícoch plôch, ktoré každá jedna firma má, sa to pokojne môže stať.
Máte aj vy čierne stavby?
Stane sa, že ak sa nepredĺži zmluva, tak sa stavba dostane do módu nepovolenej stavby. Nemá to však žiadne racio, lebo nebola postavená na čierno, len sa nekonaním dostala do tohto módu. Nás však primárne trápia čierne stav by, ktoré bežne niekto postaví bez vzťahu k pozemku.
Koľko ich je? Viete to odhadnúť?
Nechcem zavádzať, ale dnes každý hovorí o bilbordoch a bigbordoch. Priznám sa, že každú jednu tabuľu beriem ako priestor na komunikáciu. Čiže sa mi veľmi ťažko tipuje, koľko je čiernych stavieb. Keď sa pozriem z okna firmy, vidím až tri čierne stavby. Dve pred Bajkalom a jednu pri pumpe Shell. A čo je úplná absurdita, tá stojí na štátnom pozemku. Nám štát tento pozemok nechcel prenajať. A nie kto sa na úkor štátu obohacuje.
Riešili ste to?
Môžeme dávať, ako každý občan, podnet na stavebný úrad, či je stavba postavená s povolením alebo bez neho. Je veľká chyba, že na stavebných úradoch nemajú žiadnu pasportizáciu umiestnenia panelov. Pravidelne si žiadajú zoznamy plôch od nás, čo je absurdné, lebo úrad vydáva povolenia. A čo zoznamy ukážu? Zase len legálne plochy. A neposunuli sme sa ani o centimeter.