Nezávislé médiá v Rusku čelia dlhodobo veľkému tlaku, ktorý sa ešte vystupňoval po ruskom vojenskom vpáde na Ukrajinu 24. februára. Ruské úrady sa vyhrážajú nezávislým médiám uzavretím, pokiaľ nebudú dodržiavať oficiálnu spravodajskú líniu a budú o ruskom útoku informovať ako o „invázii“ alebo „vojne“. Od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu obmedzilo Rusko prístup k mnohým nezávislým zdrojom informácií a sociálnym sieťam vrátane Facebooku, Twittera a Instagramu.
„Zahraniční agenti“ a cenzúra „invázie“ a „vojny“
Ruská vláda sa od začiatku snaží prísne kontrolovať informácie o vojne na Ukrajine a zabrániť prejavom protivojnových nálad v krajine. Ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor nariadil ihneď po začatí invázie niektorým médiám v krajine, aby odstránila zmienky, ktoré opisujú vojenský útok Ruska na Ukrajinu ako „inváziu“, „útok“ alebo „vyhlásenie vojny“ a pohrozil im pokutou až päť miliónov rubľov alebo zablokovaním.
Medzi desiatkou médií, ktoré varovania od Roskomnadzoru dostali, boli napríklad stanice Dožď, rádio Echo Moskvy, web Mediazona, denník Novaja gazeta, servery Inosmi.ru, Svobodnaja pressa, Lenizdat alebo Krym.Realii. Niektoré z médií už predtým Roskomnadzor označil za „zahraničných agentov“.
Najčernejší deň pre médiá v Rusku
Len za prvý týždeň od začatia invázie na Ukrajine zablokovali ruské úrady cez 30 webových stránok nezávislých médií. Jedným z najčernejších dní pre médiá v Rusku bol piatok 4. marca, kedy bol zablokovaný prístup k ruskojazyčnej službe BBC News, k informačnému portálu Meduza sídliacemu v Rige, Rádiu Slobodná Európa/Rádiu Sloboda (RFE/RL) alebo staniciam Deutsche Welle a Voice of America. Cenzúrny úrad vtedy oznámil, že dôvodom blokácie týchto informačných zdrojov je šírenie nepravdivých správ o dianí na Ukrajine. Medzi ruské nezávislé spravodajské weby, ktoré boli zablokované, ale pokračujú v činnosti, patrí napríklad server tayga.info.
Ruské úrady 1. marca zastavili vysielanie liberálnej rozhlasovej stanice Echo Moskvy a o dva dni neskôr jej predstavenstvo rozhodlo o likvidácii stanice a jej webu. Stanica začala vysielať v auguste 1990 a o rok neskôr ako jedna z mála vystúpila proti komunistickému pokusu o prevrat vo vtedajšom Sovietskom zväze. V dobách najväčšej slávy mala stanica podľa dostupných údajov viac ako dva milióny poslucháčov v Moskve a sedem miliónov v celom Rusku. Pritom patrila k najčastejšie citovaným ruským rozhlasovým staniciam. Svoje fungovanie dočasne pozastavil aj ruský nezávislý televízny kanál Dožď, ktorého web ruské úrady predtým zablokovali.
Ruský denník Novaja gazeta, ktorého šéfredaktor Dmitrij Muratov bol ocenený Nobelovou cenou za mier, včera oznámil, že po ďalšej úradnej výstrahe prerušuje svoju prácu, a to až do ukončenia „špeciálnej operácie“ na Ukrajine. Novaja gazeta, ktorú v roku 1993 Muratov spoluzakladal, je jedným z posledných nezávislých médií v Rusku.
Noviny sú známe hlavne pre svoje vyšetrovanie korupcie alebo porušovanie ľudských práv v Čečensku. Pre denník pracovala aj uznávaná novinárka Anna Politkovská, ktorá bola v Moskve zavraždená v roku 2006, v deň narodenín ruského prezidenta Vladimíra Putina.
15 rokov väzenia za správy o ruskej armáde
Ruský parlament začiatkom marca schválil zavedenie trestnej zodpovednosti so sadzbou až 15 rokov väzenia za dezinformácie a lživé správy o ruskej armáde, za diskreditáciu ozbrojených síl a za výzvy na sankcie. Novela zavádza do trestného zákona nové ustanovenie o verejnom šírení vedome lživých informácií o použití ozbrojených síl pri obrane záujmov Ruska a jeho občanov.
De facto to znamená, že médiá môžu zverejniť iba oficiálne informácie úradov. Vo svetle súčasnej invázie na Ukrajinu tak môžu informovať iba o tom, ako konflikt prezentuje Moskva – teda ako „zvláštnu vojenskú operáciu“, ktorá má oslobodiť Ukrajincov.
Kvôli novým zákonom z Ruska odišli spravodajcovia zahraničných médií, činnosť v krajine prerušila napríklad americká stanica CNN, kanadská CBC, nemecké stanice ARD a ZDF, taliansky verejnoprávny rozhlas a televízia RAI či agentúra Bloomberg. Svoju spravodajkyňu z Ruska stiahol aj Český rozhlas (ČRo).
Trest pre Marinu Ovsjannikovovú
Ruské úrady tiež obvinili z diskreditácie armády novinárku Marinu Ovsjannikovovú, ktorá v polovici marca protestovala v živom vysielaní štátnej televízie proti invázii na Ukrajinu. V hlavnom vysielacom čase najsledovanejšej ruskej televíznej stanice Prvý kanál sa obvinená novinárka objavila za chrbtom moderátorky a roztiahla plagát s nápisom, kde okrem iného stálo: „Zastavte vojnu, neverte propagande, tu vám klamú.“ Polícia ju zatkla a v súčasnosti ju hrozí pokuta výške 30-tisíc až 50-tisíc rubľov.