Predstavenstvo ruskej liberálnej rozhlasovej stanice Echo Moskvy väčšinou hlasov rozhodlo o likvidácii stanice a jej webu, uviedlo dnes rádio na svojom webe.
O dva dni skôr úrady zastavili vysielanie Echa – spolu s nezávislou internetovou televíziou Dožď – kvôli tomu, ako tieto médiá informovali o ruskej invázii na Ukrajinu. Stanica začala vysielať v auguste 1990 a o rok neskôr ako jedna z mála vystúpila proti komunistickému pokusu o prevrat vo vtedajšom Sovietskom zväze.
Ruská generálna prokuratúra uviedla, že Echo Moskvy a Dožď na svojich internetových stránkach zverejnili „materiály s výzvami na extrémistické aktivity a lživé správy o postupe ruskej armády“. Roskomnadzor v tejto súvislosti požadoval, aby spoločnosť Google odstránila aplikáciu Echa Moskvy z obchodu Google Play. Na ruských platformách Yandex a VKontakte bolo vysielanie stanice zablokované.
Vysielanie stanice pokračovalo prostredníctvom internetových streamov, na niektorých platformách však bolo zablokované na žiadosť ruského cenzúrneho orgánu Roskomnadzor a prokuratúry. Videoserver YouTube zase blokoval vysielanie rádia na území EÚ s odvolaním sa na „prepojenie s Gazpromom“, ktorý stanicu väčšinovo financoval.
Echo Moskvy bolo v Rusku aj zahraničí považované za jedno z hlavných a podľa kritikov Kremľa aj jedno z posledných nezávislých médií v krajine. Stanica vysielala najmä správy a debaty zamerané na politické a sociálne otázky Ruska. Jej často nekompromisná kritika ruských politických pomerov bola početnému táboru stúpencov prezidentského kurzu tŕňom v oku.
Stanica mala v Moskve približne 900-tisíc a v ďalších ruských regiónoch ďalších 1,8 milióna každodenných poslucháčov. Poslucháčsku základňu tvorili Rusi nad 40 rokov s vyšším vzdelaním, žijúci prevažne v mestách. Program stanice bolo možné sledovať a počúvať aj na jej webových stránkach, ktoré denne navštívilo asi 700-tisíc ľudí.
Symbol nezávislosti ruských médií
Šéfredaktorom stanice bol Alexej Venediktov, medzi jej moderátorov patril napríklad liberálny politik a historik Vladimir Ryžkov. Stanica začala vysielať v auguste 1990 a o rok neskôr ako jedna z mála vystúpila proti komunistickému pokusu o prevrat vo vtedajšom Sovietskom zväze. Echo Moskvy sa ešte v ére perestrojky na konci komunizmu stalo symbolom nezávislosti ruských médií a význam stanice dodnes ďaleko prevyšoval okruh poslucháčov. Jej umlčanie bolo podľa ruských opozičných novinárov iba otázkou času.
Echo svoje vysielanie nezmenilo ani potom, čo v roku 2018 dve tretiny akcií stanice prešli do rúk pološtátneho plynárenského koncernu Gazprom. Postavenie stanice, ktorej zamestnanci a spolupracovníci boli neraz kvôli svojim postojom terčom fyzických útokov a vyhrážania, v spektre ruských médií preto mnohí analytici považovali za kuriózne.
Podľa Venediktova sa ale Gazprom do obsahu vysielania nemiešal. Stanicu však kritizoval prezident Putin. Napríklad aj v júni 2018 v televíznej besede s občanmi uviedol, že vysielanie je podľa neho potrebné „filtrovať“. Čo sa za výhražným výrazom skrýva, vtedy kremeľský šéf nespresnil.
Zásahy Roskomnadzoru
V novembri 2014 bol vedúci redaktor Alexander Pljuščev z vôle majiteľa stanice na hodinu prepustený napriek nesúhlasu šéfredaktora. Dôvodom prepustenia bol rozhovor o situácii na východe Ukrajiny, ktorého obsah bol v rozpore s oficiálnou kremeľskou interpretáciou. Pljuščev týždeň predtým prizval na rozhovor o konflikte v Donbase spravodajcu denníka The Los Angeles Times a televíznej stanice Dožď. Reč bola o tvrdých bojoch o donecké medzinárodné letisko a v rozhovore údajne zazneli hodnotenia odporujúce argumentácii Moskvy.
Na pokyn Roskomnadzora bol záznam rozhovoru z webových stránok Echa Moskvy odstránený a Pljuščev bol povolaný „na koberček“. Podľa Roskomnadzoru sa dopustil schvaľovania vojnových zločinov.
Útoky proti redaktorom stanice neboli ojedinelé. V niekoľkých prípadoch sa sťažovali na anonymné vyhrážky smrťou. Komentátorka Julija Latyninová, jedna z najvášnivejších kritičiek ruského režimu, v septembri 2017 z obavy o svoj život opustila Rusko a oznámila, že sa do vlasti nemieni vrátiť. V októbri 2017 vtrhol neznámy páchateľ do budovy rádia a pobodal nožom do krku zástupkyňu šéfredaktora Taťjanu Felgengauerovú.