Koronakríza výrazne poznačila filmovú a televíznu produkciu. Zatvorené kiná ovplyvňujú filmové premiéry a aj produkčná spoločnosť DNA musela už viackrát odložiť premiéru svojho nového filmu Správa. Nielen o ňom, ale aj o ďalších projektoch sme sa rozprávali s režisérom Petrom Bebjakom a producentom Rasťom Šestákom zo spoločnosti DNA Production.
Vy ste sa, pán Bebjak, stali ako režisér známy v širokej verejnosti najmä po výraznom komerčnom úspechu Čiary a potom Trhliny. Správa tak už vzbudzuje u ľudí veľké očakávania. Aké sú tie vaše?
P. B.: Správa je iný film. Pre mňa je filmom o určitom posolstve. Rozpráva príbeh dvoch ľudí, ktorí riskovali svoj život, aby informovali o tom, čo sa deje v Osvienčime. Kým Čiara alebo Trhlina mali zámer dostať čo najviac ľudí do kín, pri Správe mi išlo skôr o to, aby bola myšlienka pretlmočená správne, aby ju ľudia dokázali pochopiť. Správa teda nebola stavaná na taký komerčný úspech. Samozrejme, keď robíte film, tak ho robíte preto, aby ho videlo čo najviac ľudí. No je rozdiel, keď robíte film s víziou alebo cieľom ako pri Trhline, aby do kina prišlo čo najviac ľudí. Pri Správe mi skôr išlo o myšlienku a príbeh. To bolo pre mňa dôležité.
Správa opisuje ťažké obdobie svetových dejín. Držali ste sa striktne predlohy (kniha Alfreda Wetzlera Čo Dante nevidel)? Snažili ste sa zachovať všetky fakty a dosiahnuť maximálnu autenticitu?
P. B.: Áno, hoci Wetzlerova kniha nie je napísaná lineárne ako príbeh, sú to skôr udalosti, sekvencie, ktoré si vybral a opisoval. Pri tvorbe scenára sme vychádzali nielen z jeho knihy, ale aj z toho, čo sme sa dozvedeli na návštevách v Osvienčime. Stretávali sme sa s historikmi a čerpali sme aj z ďalších kníh a rozhovorov s ľuďmi, ktorí holokaust prežili. Potrebovali sme sa dostať k absolútnym detailom, zistiť, ako fungoval v koncentračnom tábore deň pre väzňov alebo vojakov. Aby sme boli čo najautentickejší.
Extrémizmus zo spoločnos...
Zostáva vám 85% na dočítanie.