Je to smutná pravda, ale každá zdravotná kríza vyvolá svoju vlastnú pandémiu dezinformácií. Od 80-tych rokov do prelomu storočia sme zažili šírenia nebezpečných klamstiev o AIDS - od presvedčenia, že vírus HIV vznikol vo vládnom laboratóriu, cez tvrdenie, že testy HIV sú nespoľahlivé, až po teóriu, že sa nákaza dá liečiť kozím mliekom. Všetky tieto mýty zvyšovali rizikové správanie a zhoršovali krízu, napísal spravodajský server BBC News.
Teraz sme svedkami čerstvej záplavy dezinformácií - tentoraz okolo pandémie koronavírusu. Od Facebooku po WhatsApp patria medzi najčastejšie zdieľané zvesti čokoľvek od toho, ako epidémia vznikla, až po "zaručené" spôsoby, ako predísť nákaze.
V najhoršom prípade môžu byť tieto mýty škodlivé. Na konci marca sa objavila správa, že v jednej iránskej provincii zomrelo viac ľudí ako na nákazu koronavírusu po konzumácii metanolu kvôli falošnému tvrdeniu, že dokáže ochrániť pred chorobou Covid-19.
Ale dokonca aj zdanlivo neškodné dezinformácie môžu v ľuďoch vyvolať falošný pocit bezpečia, odradiť ich od dodržiavania vládnych pravidiel a nahlodávať dôveru v zdravotné úrady a organizácie.
Existujú dôkazy, ako ľahko sa podobné zvesti uchytia. Podľa marcového prieskumu spoločnosti YouGov a denníka The Economist si 13 percent opýtaných Američanov myslelo, že kríza okolo choroby Covid-19 je len novinárska kačica. A 49 percent verilo, že epidémia mohla byť ľudským dielom.
Imúnni nie je nikto
Akokoľvek môžeme dúfať, že vyššie vzdelanie či lepšie duševné schopnosti pomôžu oddeliť fakty od fikcie, dajú sa ľahko nájsť príklady mnohých vzdelaných ľudí, ktorí tiež skočili na lep klamlivým informáciám. A ich šíreniu sa dopustili dokonca aj niektorí najvyšší svetoví predstavitelia, pri ktorých by sa dala čakať keď už nie väčšia múdrosť, tak aspoň väčšia opatrnosť voči nepodloženým správam.
Psychológovia už sa pustili do skúmania tohto fenoménu. Snáď ich zistenia povedú k novým spôsobom, ako sa chrániť pred dezinformáciami a pomôcť zastaviť ich šírenie - a súvisiace naivné správanie.
Pretlak informácií
Súčasťou problému je samotná povaha klamných správ. Každý deň sme neustále bombardovaní informáciami, a často sa tak musíme spoliehať na vlastnú intuíciu pri rozhodovaní, či je niečo správne.
Šíritelia nepravdivých správ navyše používajú niekoľko prostých trikov, ktorými nás zmätú, aby sme nevykonávali kritické myslenie - a nepokúsili sa napríklad overiť zdroj správy. Ako uviedli autori jednej zo štúdií na túto tému: "Keď myšlienky plynú hladko, ľudia majú tendenciu prikyvovať."
Obrázky zvyšujú dôveru
Eryn Newmanová z Austrálskej národnej univerzity zistila, že prostá prítomnosť obrázku sprevádzajúceho nejaké tvrdenie zvyšuje našu dôveru v jeho presnosť - a to aj v prípade, že onen obrázok súvisí s danou témou len okrajovo.
Napríklad všeobecný obrázok vírusu sprevádzajúci tvrdenie o novej liečbe síce neposkytuje potvrdenie samotného vyhlásenia, ale pomáha nám vizualizovať si celý proces. A túto schopnosť spracovať predkladanú informáciu vnímame ako známku toho, že tvrdenie je pravdivé.
Opakovanie znižuje skepticizmus
Z rovnakých dôvodov obsahujú dezinformácie živý opis alebo osobné príbehy. Zahŕňajú tiež dostatok známych faktov alebo údajov - napríklad zmienku o dobre známej lekárskej organizácii - aby lož vyznela presvedčivo.
Dokonca aj samotné zopakovanie nejakého tvrdenia - či už v rámci rovnakého texte alebo v niekoľkých správach - môže zvýšiť "vierohodnosť" tým, že zosilnie pocit známosti danej informácie, ktorú mylne zameníme za faktickú presnosť. Takže čím častejšie nejakú informáciu zaznamenáme, tým pravdepodobnejšie je, že to budeme pokladať za pravdu - aj keď sme boli na začiatku skeptickí.