Poplatky za verejnoprávne médiá nie sú v Nemecku vyberané úplne v súlade s ústavou, rozhodol dnes nemecký ústavný súd v Karlsruhe. Konkrétne zrušil opatrenie, ktoré viedlo k tomu, že majitelia viacerých bytov museli poplatky hradiť viackrát. Poplatky ako také ale súd nespochybnil. Ich výber tak bude pokračovať.
Ústavní sudcovia mali na stole štvoricu sťažností - tri pochádzali od súkromných osôb a jedna od firmy Sixt, ktorá požičiava autá. Sťažovatelia kritizovali súčasnú podobu poplatkov za verejnoprávne médiá predovšetkým v dvoch ohľadoch. Po prvé išlo podľa nich v podstate o daň, ktorú môže zákonom upravovať iba celonemecký parlament, a nie spolkové krajiny, ako je to v prípade poplatkov. Po druhé súčasnej úprave vyčítali to, že porušuje všeobecnú zásadu rovnosti.
Jednému z bodov tejto časti sťažnosti dal ústavný súd za pravdu, keď konštatoval, že nie je možné, aby ľudia, ktorí vlastnia viac bytov, museli poplatok hradiť niekoľkokrát. Zákonodarcovia majú teraz do 30. júna 2020 čas na to, aby vec napravili. Majitelia viacerých bytov môžu oddnes žiadať o oslobodenie od viacnásobných poplatkov. Takýmto žiadostiam sa musí vyhovieť.
Poplatky sa v Nemecku od roku 2013 vyberajú za každý byt, a je pritom jedno, koľko v ňom žije ľudí alebo koľko je v ňom televízorov či rádií. Rovnaký poplatok - 17,50 eura mesačne - tak musí platiť domácnosť, v ktorej mnoho ľudí pravidelne sleduje niekoľko televízií, aj taká, v ktorej žije jediná osoba, ktorá žiadnu televíziu nemá. Podľa sťažovateľov to nie je spravodlivé.
Spoločnosti Sixt vadilo aj to, že za každé zo svojich asi 50-tisíc vozidiel musí odvádzať poplatok 5,83 eura mesačne, aj keď za súkromné autá sa platiť nemusí.
Zástancovia súčasného systému naopak tvrdili, že je veľmi jednoduchý, a preto nepredstavuje prílišnú byrokraciu. Vyberať poplatky presne podľa počtu prístrojov, na ktorých možno sledovať verejnoprávnu televíziu alebo počúvať verejnoprávny rozhlas, by podľa nich v praxi bolo nerealizovateľné. Samotnú existenciu poplatkov pritom považujú za potrebnú, pretože podľa nich zabezpečuje nezávislosť verejnoprávnych médií na politikoch.
Televízie ARD, ZDF a rozhlasová stanica Deutschlandradio tak ročne vďaka poplatkom dostanú okolo osem miliárd eur. Súčasnú výšku poplatkov ale podľa februárového prieskumu inštitútu YouGov považuje za prehnanú až 44 percent Nemcov. Požiadavky na ich zníženie prichádzajú aj zo strany politikov slobodných demokratov (FDP). Protestná Alternatíva pre Nemecko (AFD) by ich zrušila úplne.
Podobné diskusie sa v posledných rokoch vedú aj v Česku či na Slovensku. Pre zrušenie koncesionárskych poplatkov sa v minulosti vyslovil napríklad prezident Miloš Zeman alebo predseda parlamentu Andrej Danko.