Nálady širokej verejnosti voči sociálnym sieťam sú prevažne pozitívne a v slovenskej populácii pretrváva obľuba Facebooku, hoci ľudia si uvedomujú aj negatíva sociálnych sietí, ako sú dezinformácie. Nedávna vlna odchodov známych osobností z Facebooku ukázala, že niektorí ľudia síce začínajú byť kritickí voči atmosfére, ktorú tam zažívajú, avšak hromadné odchody zo sociálnych sietí sa očakávajú.
Rozdelenie slovenskej spoločnosti sa ukazuje pri zdrojoch informácií voličov jednotlivých strán, avšak bezradnosť pri overovaní informácií zo spravodajských médií výrazne pociťujú voliči všetkých strán. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry 2muse pre europoslanca Vladimíra Bilčíka (Spolu/EPP).
Nedôvera voči médiám
- 64 % respondentov priznalo ťažkosti s hľadaním dôveryhodného spravodajského média – pocit nedôvery je najrozšírenejší medzi voličmi hnutia Republika a ĽSNS a najmenej rozšírený medzi voličmi koaličných strán a PS,
- 61 % ľudí považuje za náročné overiť si dôveryhodnosť správ, ktoré v médiách sledujú, pričom tento pocit je veľmi rozšírený medzi voličmi všetkých strán.
Dôvera voči jednotlivým spravodajským médiám nepriniesla prekvapenia. Pre väčšinu je hlavným zdrojom správ o spoločenskom dianí internet a televízia. Najdôveryhodnejšími zdrojmi sú správy RTVS, televízia TA3 a správy TV Joj, za nimi nasleduje Rádio Expres, Televízne noviny Markízy a tlačené denníky. Hlavné správy ani Zem & vek nepatria medzi dominantne dôveryhodné zdroje, a sú aj relatívne menej známe. Voliči opozície výrazne menej dôverujú (v porovnaní s voličmi koalície) vybraným zdrojom, ako napr. Denník N, Sme či Televíznym novinám Markízy.
„Nedôvera ľudí voči spravodajským médiám môže vznikať z rozdielnych dôvodov, ale pre našu demokraciu nie je dobrou správou, že je natoľko spoločensky rozšírená. Aj mne ľudia často hovoria a píšu, že novinári dodatočnú verejnú ochranu nepotrebujú, aj keď opak je pravdou. Vítam preto, že vláda chce prostredníctvom nových zákonov skvalitniť mediálne prostredie, potrebujeme však v tejto téme jednoznačné politické líderstvo, aby ľudia viac dôverovali novinárskej práci,“ hovorí Bilčík.
Tri štvrtiny voličov hnutia Republika súhlasilo s výrokom „Pravdivé informácie o domácej alebo svetovej politike sa dozviete skôr od známych a priateľov než zo slovenských médií.“ Verí mu taktiež nadpolovičná väčšina voličov ĽSNS a Smeru, u voličov koaličných strán a Progresívneho Slovenska je vnímanie tohto výroku opačné.
Najdôveryhodnejšie spravodajské zdroje:
Najviac ľudí dôveruje správam RTVS a televízii TA3. Spomedzi printových médií sú najdôveryhodnejšie Hospodárske noviny, za ktorými nasleduje Pravda a Denník SME.
Ľuďom sa na sociálnych sieťach stále páči
Kým Facebook a Instagram vyvoláva u ľudí najmä pocity spokojnosti a šťastia, u používateľov Facebooku je významný aj pocit hnevu. Polovica používateľov Facebooku aj Instagramu na ňom chce tráviť rovnako veľa času ako doteraz. „Používatelia Facebooku na Slovensku zatiaľ podľa dát nebudú vo veľkých počtoch nasledovať osobnosti, ktoré pre toxické prostredie z Facebooku v posledných týždňoch odišli. Väčšine užívateľov sa so sociálnymi sieťami spájajú pozitívne emócie, a preto by som neočakával, že rušenie účtov na Facebooku by sa stalo masívnejším trendom,“ komentuje výsledky Bilčík.
Facebook je naďalej dominantnou sociálnou sieťou na Slovensku, a to naprieč všetkými vekovými skupinami. Po ňom nasleduje Youtube a treťou najobľúbenejšou sociálnou sieťach je Instagram, ktorý je najpopulárnejší u mladších ľudí pod 34 rokov. Používa ho ani nie polovica ľudí.
Približne každý druhý užívateľ FB a Instagramu je pasívny a limitom jeho aktivity je lajk. Len približne pätina užívateľov sú aktívnymi tvorcami obsahu.
Kedy najčastejšie ľudia využívajú sociálne siete
Príležitosť využívania sociálnych sietí Facebook a Instagram je veľmi podobná. Obe sociálne siete ľudia využívajú skôr vo voľnom čase ako v práci alebo v škole.
Ako dlho trávia ľudia čas na sociálnych sieťach
Ľudia trávia viac času na Facebooku ako na Instagrame. Kým priemerne strávia na Facebooku jeden až dve hodiny denne, na Instagrame to nie je viac ako jedna hodina.
Ako veľmi sú dezinformácie rozšírené na sociálnych sieťach
Používatelia si napriek tomu uvedomujú, že s Facebookom nie je všetko v poriadku: „Väčšina ľudí uviedla, že má skúsenosť s falošnými správami na Facebooku a myslí si, že sú rozšírené. Ich pozitívne nálady počas používania sociálnych sietí však ukazujú, že sú ochotní tam napriek týmto negatívnym javom zotrvať. O to dôležitejšie je nastaviť také verejné pravidlá, ktoré na sociálne siete prenesú zodpovednosť za obsah, ktorý šíria,“ dodáva Bilčík. Snahu tráviť na sociálnej sieti menej času uvádzajú viac užívatelia Instagramu a mladší užívatelia.
Prieskum zrealizovala agentúra 2muse na vzorke 1201 respondentov nad 18 rokov, ktorí reprezentovali populáciu Slovenska podľa pohlavia, veku, vzdelania, regiónu a veľkosti sídla. Z 1201 respondentov sa 960 odpovedí zozbieralo online (títo respondenti boli používatelia internetu) a 241 prostredníctvom telefonického rozhovoru (táto skupina respondentov internet nevyužíva, alebo ho využíva veľmi zriedka).