Režisér Peter Bebjak zbiera za posledný rok jedno ocenenie za druhým. Práva na nakrútenie minisérie Spravedlnost, ktorá vznikla v jeho produkčnej spoločnosti DNA, kúpila hollywoodska produkčná spoločnosť. Mimoriadne úspechy zožal aj s filmom Čiara, ktorá zbiera festivalové ocenenia aj po takmer roku od jej uvedenia v Karlových Varoch. Prednedávnom si odniesla z Belgicka tri zo štyroch hlavných cien.
- Máte za sebou mimoriadne úspešný rok. Ako ho vnímate?
To sú presne tie veci, ktoré neviete odhadnúť, kedy a ako prídu. Keď sme robili Čiaru alebo Spravedlnost, nerozmýšľali sme nad tým, čo príde o rok alebo o dva. Vtedy sme boli pohltení a zahltení tou témou, aby sme ju urobili čo najlepšie a tak, aby boli všetci spokojní a boli sme na výsledok hrdí.
A zrazu, keď sa veci vykryštalizujú a vzniká istý záujem, tak je to prekvapenie a človek si na to zvyká. Keď sa to nabaľuje a vytvára sa efekt snehovej gule, tak je o to viac prekvapený, ale aj šťastný, lebo má pocit, že to malo zmysel. Nie je to však niečo, čomu by mal človek prepadať.
Neviem, prečo máme o sebe takú mylnú predstavu, že sme vysnívaná krajina. Nie, nie sme.
- Návštevnosť filmu v kinách nie vždy odráža jeho úspech na festivaloch. Počítali ste pri Čiare s takou diváckou odozvou?
To je práve to, čo ma tak trošku prekvapilo. My sme si však už na začiatku povedali, že chceme spraviť film, ktorý bude aj komerčne úspešný a bude mať aj artovú podobu, aby mal úspech na festivaloch. Nepredpokladal som však, že bude mať až taký úspech a do kín príde 330-tisíc divákov.
- Je Slovensko naozaj také drsné, ako je vykreslené v Čiare?
Prečo si myslíte, že takíto ľudia a situácie neexistujú? Existujú. Keď idete na východ a vidíte rómske dediny, aký máte z toho pocit? Celé 90-te roky sme prežili v divnom a odpornom prostredí a súčasnosť tak isto dokazuje, že sme sa nejako ďaleko neposunuli.
Neviem, prečo máme o sebe takú mylnú predstavu, že sme vysnívaná krajina. Nie, nie sme. Je tu chudoba, sú tu ľudia, ktorí si ubližujú. Takisto sú tu ľudia, ktorí sú k sebe dobrí a a pomáhajú si. Nájdete to všade, aj vo Francúzsku alebo Nemecku.
Tým, že sme postsocialistická krajina, sa ešte stále nevieme správať ani k prírode, ani k svojmu bohatstvu, ani k sebe navzájom a nevážime si základné veci. Jednoducho nám bude strašne dlho trvať, možno aj niekoľko generácií, kým sa to tu nejako zlepší, kým sa my polepšíme.
- To neznie príliš optimisticky, keď máme takmer tridsať rokov po revolúci.
Napredujeme, ale veľmi pomaly. Najhoršie je, že stále potrebujeme mať vodcov, ktorí nám určia, kam máme ísť, čo máme robiť a ako to máme robiť. Absolútne sme na to zvyknutí a bez toho sa cítime bezmocní. Naše rozmýšľanie je úplne scestné. Sme ochotní a schopní tolerovať, že niekto kradne, že si zo štátnych peňazí spraví podnik a nahonobí majetok, pretože tak sme naučení zo socializmu.
Podľa mňa všetci, ktorí vládnu, prepadnú kúzlu moci.
- Hovorilo sa, že musí vyrásť nová, nepoškvrnená generácia. Tá vyrástla, ale opäť do spoločnosti s nezmeneným myslením.
To je to najhoršie, ale je tu aj nejaká nádej. Medzi politikmi sú pre mňa dve osobnosti takým svetielkom nádeje - Iveta Radičová a prezident Kiska. Sú to ľudia, ktorí nemusia dávať najavo svoju moc, ich názory sú v demokratických mantineloch a nie je to nič futuristické alebo nejakým spôsobom dráždivé pre spoločnosť.
- Je len málo ľudí, ktorí neprepadnú kúzlu moci.
Podľa mňa všetci, ktorí vládnu, prepadnú kúzlu moci. Zrazu sa stanete človekom, od ktorého závisí každé jedno rozhodnutie, vy ste človek, ktorému sa všetko nejakým spôsobom prispôsobuje a to je podľa mňa veľmi návykové.
- Nedá sa tomu pokušeniu odolať?
Na to musia byť silní ľudia. Preto si vážim Ivetu Radičovú za jej odchod z parlamentu ako gesto, že niekde zlyhala a zobrala za to zodpovednosť. To je podľa mňa správne a takýchto príkladov by sme mali mať viac.
- Na odovzdávaní cien Slnko v sieti veľa umelcov ďakovalo odchádzajúcemu Tiborovi Búzovi za jeho prínos pre slovenský film.
Urobil veľmi veľa. RTVS sa za jeho pôsobenia stala koproducentom veľkého množstva slovenských filmov a spolu s Audiovizuálnym fondom, za ktorého vznikom okrem iných ľudí stojí aj exminister Marek Maďarič, sa zrazu systém stal životaschopným, čo bolo to úplne najdôležitejšie. Finančne boli podporované projekty, ktoré spĺňali hodnoty verejnoprávneho média a podporil ich predtým aj fond.
- Veríte, že tento systém zostane po jeho odchode zachovaný?
To nikdy neviete. Závisí to od toho, aký človek a s akým úmyslom ho nahradí. Uvidíme podľa ďalších krokov, kam sa bude RTVS uberať.
- Máte dôveru v novú ministerku kultúry, aj s kontexte iniciatívy Kultúrny reparát?
Marek Maďarič je asi jediný z ministrov, ktorý mal nejakú víziu v prospech kultúry, ktorá sa aj uskutočňovala. A jeho vízia nebola nejakým spôsobom politicky riadená. Nemyslím si, že pani Laššáková nejakú víziu má. Aspoň to nedala najavo. To, čo najavo bohužiaľ dala, nie je práve to, čím by sa mala prezentovať.
- Bolo by prijateľné, že by sa zakonzervoval aspoň súčasný stav?
Zakonzervovať? To je to najhoršie, že sa niečo zakonzervuje a dva roky budeme čakať, kým sa niekomu rozjasní v hlave a prídu voľby.
Kto je Peter Bebjak
Vyštudoval na VŠMU v Bratislave herectvo a neskôr filmovú a televíznu réžiu. Režíroval celovečerné filmy Čiara, Zlo, Marhuľový ostrov či Čistič, rozsiahla je aj jeho televízna tvorba. V produkčnej spoločnosti DNA, ktorú vlastní spolu s producentom Rasťom Šestákom, vznikli seriály Za sklom, Rex, Odsúdené, Dr. Ludsky, Nevinní alebo Vdova.
Pre Českú televíziu režíroval seriály Spravedlnost, Četníci z Luhačovic či Kriminálka Anděl. Práva na sfilmovanie trojdielnej minisérie Spravedlnost kúpila produkčná spoločnosť Pearl Street Films, ktorú vlastnia hollywoodski herci a producenti Ben Affleck a Matt Damon.
Z hereckých úloh je jeho najvýznamnejšou rola Littmana v Hřebejkovom filme Učiteľka.
V súčasnosti pripravuje minisériu Trhlina na motívy rovnomennej úspešnej knihy Jozefa Kariku, rozprávku Vianočné želanie pre RTVS a film Správa podľa knihy Čo Dante nevidel o úteku dvoch Slovákov z koncentračného tábora Osvienčim.
Celý rozhovor s Petrom Bebjakom si môžete prečítať v aprílovom čísle magazínu Stratégie, ktoré je práve v predaji. Režisér v ňom hovorí aj o podmienkach a rozdieloch pri nakrúcaní na Slovensku a v Česku.