Až 90 percent všetkých autorov nie je adekvátne odmeňovaných za svoju tvorbu. Vyplýva to z prieskumu autorskej spoločnosti LITA, ktorý realizovala počas leta. Podľa jeho zistení sa autorskej činnosti na plný úväzok venuje len tretina tvorcov. Situáciu tvorcov môže výrazne ovplyvniť pripravovaná novela Autorského zákona. To, či sa podmienky na tvorbu zlepšia, dnes nie je jasné.
Férové odmeňovanie autorov nie je realitou
LITA aktuálne na Slovensku zastupuje takmer 4000 autorov a nositeľov práv. Z prieskumu medzi autormi, ktorý LITA realizovala začiatkom tohto leta, vyplynulo, že 67 percent autoriek a autorov vykonáva popri umeleckej tvorbe aj inú prácu. Až polovica z nich ako hlavný dôvod uvádza nízky príjem z autorskej činnosti, ktorý sám o sebe autorov neuživí.
„Len 28 % autorov z oblasti literárnej tvorby v prieskume uviedlo, že vykonáva autorskú činnosť na plný úväzok. Táto skupina tvorcov zároveň vykazovala najmenší priemerný ročný hrubý zárobok z čisto autorskej činnosti.“ vykresľuje situáciu autorov Jana Vozárová, riaditeľka LITA.
Naopak, dve tretiny autorov musia popri umeleckej tvorbe vykonávať aj inú prácu, polovica z týchto respondentov tvrdí, že je to v dôsledku nízkeho príjmu z autorskej činnosti. „Spomedzi autorov deklarovalo 87 percent opýtaných hrubý ročný príjem z umeleckej tvorby menej ako 10-tisíc eur,“ dodáva Vozárová.
Autori musia hľadať zdroje príjmov inde
Nedostatočný príjem z autorskej tvorby spôsobuje, že autori musia hľadať alternatívne cesty zárobku, často mimo umeleckého pôsobenia. Priemerný týždenný pracovný čas respondentov v prieskume je 43 hodín. „Hoci autorská činnosť tvorí viac ako polovicu ich pracovného času, príjmy z nej predstavujú necelú tretinu celkového príjmu autorov,“ skonštatovala riaditeľka autorskej spoločnosti.
Situácia autorov sa v dôsledku pandémie zhoršila
LITA prostredníctvom prieskumu poukazuje aj na zhoršenie postavenia umelcov a tvorcov počas pandémie. „Viac ako polovica autorov uvádza, že v dôsledku pandémie zarába menej. Zatiaľ čo v roku 2019 zarobili autori v priemere 4675 eur, v roku 2020 to bolo už len 4035 eur, čo znamená medziročný pokles vo výške takmer 14 percent,“ priblížila Vozárová.
Podľa riaditeľky LITA by situáciu mohla zmeniť pripravovaná novela Autorského zákona. V podobe, v ktorej bola podaná do medzirezortného pripomienkového konania, však podľa nej problém autorov nerieši, naopak, môže ohroziť aj jestvujúce finančné istoty autorov. „O podobe zákona sa snažíme diskutovať s ministerstvom kultúry. Podobne ako Zákonník práce definuje a chráni práva zamestnancov, Autorský zákon by mal chrániť slovenských autorov. To, či sa to podarí, ostáva v tejto chvíli nejasné,“ uzatvára Vozárová.
Za autorov zdôrazňuje, že systém odmeňovania by mal byť spravodlivý a zohľadňovať by mal nielen invenciu pri tvorbe, ale aj úspešnosť daného diela. „V praxi to znamená, že autorova mzda by sa mala skladať z dvoch častí - z odmeny za vytvorenie diela a odmeny za každé jeho následné použitie,“ vysvetlila Vozárová.
Ministerstvo kultúry pre TASR uviedlo, že so zástupcami LITA opakovane komunikovalo od roku 2019, v rámci pracovných skupín k novele zákona či na bilaterálnej úrovni, venovalo sa aj podnetom vzneseným v rámci pripomienkového konania. „V prípade spoločnosti LITA sa rozporové konanie k vzneseným pripomienkam uskutočnilo 18. októbra,“ uviedla Adriána Čahojová z referátu komunikácie a protokolu ministerstva kultúry.
Riaditeľka LITA potvrdzuje a oceňuje snahu rezortu komunikovať o pripomienkach. „Niektoré naše podnety boli akceptované, v iných bodoch sa doteraz naše pohľady nezblížili,“ bilancovala súčasný stav prípravy zmeny zákona.
Návrh novely prešiel na prelome septembra a októbra skráteným pripomienkovým konaním, v súčasnosti mieri na rokovanie kabinetu, v utorok (26. 10.) sa mu venovala Legislatívna rada vlády.
O prieskume:
Prieskum LITA, autorskej spoločnosti, zameraný na zmapovanie aktuálnej situácie a názorov autoriek a autorov, bol realizovaný v júli 2021. Zapojilo sa doň 259 autoriek a autorov.