Počas Mikovho obdobia mal v RTVS na starosti program. Tibor Búza zodpovedá v RTVS za programovú štruktúru nespravodajských formátov a spolupracuje s tvorcami na nových projektoch. Pretože to, čo dnes diváci naozaj ocenia, je iba kvalitná lokálna tvorba, ale tá nie je lacný špás. Dotkne sa jeho pozície príchod nového riaditeľa?
Ste už rozhodnutý, či budete v RTVS pokračovať aj s novým vedením?
Teraz vám ešte nepoviem ani či ostanem, ani či odídem.
Čo ovplyvní vaše rozhodnutie?
Uvidím podľa prvých krokov nového generálneho riaditeľa. Predpokladám, že nám odprezentuje svoju víziu. Budem sa rozhodovať aj podľa toho, aký tím bude v top manažmente. Pre mňa je dôležité, s akými ľuďmi budem spolupracovať. Pokiaľ nebudem mať odpovede na všetky otázky, nepoviem ani áno, ani nie.
Ktorí ľudia konkrétne sú pre vás najdôležitejší?
Pracujem vo vrcholovom manažmente, znamená to, že chcem vedieť, kto bude šéfom spravodajstva. Ak tam nastanú nejaké zmeny, aké budú. Kto bude finančný riaditeľ. V tejto chvíli nepoznám ešte predstavu pána Rezníka. (rozhovor vznikol pred uvedením nového generálneho riaditeľa do funkcie, poz. red.)
V akom časovom období budeme poznať vašu odpoveď?
V priebehu nasledujúcich dní.
V každom prípade, ako by ste zhodnotili svoje pôsobenie vo funkcii počas éry riaditeľa Václava Miku?
Bude to znieť neskromne, ale som spokojný. Možno poznáte meno Gorazd Slak (bývalý riaditeľ programu v Markíze, pozn. red.), s ktorým som sa stretol ešte v Markíze. Poslal nám nádherný mail, v ktorom nám napísal, že to, čo sa podarilo v RTVS, je na úrovni malého zázraku. Tí, ktorí robia v našej v brandži, vedia o čom hovorím. Keď sme sem prišli, nebolo tu nachystané vôbec nič.
Teraz je televízia v úplne inej kondícii, aj keď to neznamená, že je všetko v poriadku. Výsledky nie sú mojím zázrakom. Myslím, že aj na Jednotke, aj na Dvojke sa podarilo dať dokopy správny tím ľudí, ktorý na tom má zásluhu, rovnako sú to aj externé partnerské firmy.
Iste, čísla sledovanosti išli hore.
To nie je len o číslach. Našou ambíciou, keď sme sem prišli, bolo stabilizovať programovú štruktúru. Okrem piatku a soboty, keď tam bola Pošta pre teba, prípadne dňa, keď sa vysielal športový zápas, tu nebolo prakticky nič. Nanovo sme zavádzali štruktúrne okná. Naša ambícia bola urobiť z televízie nie vysielaciu, ale vyrábaciu televíziu. Ak sa v tom čase aj vyrábali seriály, všetko vznikalo v externom prostredí. Tajné životy a Kolonádu sme už vyrábali napríklad v našich kapacitách.
Samozrejme, že sme si najali aj externistov. Ale celá produkcia bola kompletne pod dohľadom RTVS. Ďalším našim cieľom bolo naštartovať a zlepšiť spoluprácu s Českou televíziou. Jednou z najväčších ambícií bolo dať väčší priestor detskému divákovi. Keď sme v roku 2012 prišli, televízia vysielala pre detského diváka 8 minút denne. A bodka - nič viac. Boli tu dva formáty – Fidlibum a Maškrtníček – oba pre identickú cieľovú skupinu detí. Nedávno sa nám ozval divák so sťažnosťou, že rušíme na Dvojke pre šport detský blok. Vraj sa to predtým nikdy nestávalo. Isteže sa to nestávalo, keďže tento blok pre deti vôbec neexistoval. Ak mám dnes vymenovať formáty pre deti, ktoré pripravujeme, tak to je vianočný špeciál Mimi a Líza, máme Websterovcov, Tresky-plesky, Drobcov, rokujme o ďalších animovaných seriáloch.
Spomínali ste externé prostredie. RTVS sa stále vyčíta, že vyrába v externom prostredí.
Prečo spolupracujeme s externým prostredím? Je to nevyhnutné, je to pre nás hľadanie ďalších zdrojov. Formáty, ktoré pripravujeme v spojitosti s významnou osobnosťou Alexandra Dubčeka, by sme mohli robiť vo vlastných kapacitách, ale potrebovali by sme na to viac peňazí. A málokto si uvedomí, že televízia nemôže žiadať peniaze od audiovizuálneho fondu. Preto ideme do koprodukčných spoluprác. Koproducent môže požiadať o finančné prostriedky z audiovizuálneho fondu. Koproducent môže hľadať ďalších partnerov v zahraničí. Verejnoprávna televízia by sa k takýmto zdrojom nedostala. Toto sa týka kreatívneho priemyslu.
Koľko stojí napríklad jedna epizóda 3D večerníčka?
Zhruba 65 tisíc eur. Hovoríme o jednom dieli, o približne ôsmich minútach. Pritom sme jedna z najlacnejších krajín. Na druhej strane, to sú peniaze, o ktorých sa bežným ľuďom ani len nesníva. Myslia si, že sme si ich vymysleli. Pri veľkých zábavných programoch je pre nás vždy výhodnejšia koprodukcia. A to z jedného jediného dôvodu. Tento formát je možné vyrobiť aj vo vlastných kapacitách. Ale na jeden formát mám stodvadsať ľudí. Ak ich vezmem do interného stavu, oni mi odrobia jednu sezónu, jeden formát. A čo v druhej sezóne? Budem ich platiť? Televízia nefunguje inak, je to rovnaké všade vo svete.
Minulý rok Slovenská národná strana napadla reláciu Milujem Slovensko, že je drahá.
Keď som si vypočul, že Milujem Slovensko je veľmi drahé, spýtal som sa: V porovnaní s čím je táto relácia drahá? RTVS nakupuje licenciu a tá je vždy drahšia v prípade, že ide o úspešnejší formát. Pri Milujem Slovensko platíme napríklad menej ako Česi, pretože sme menšia krajina. Relácia je tak v porovnaní s Českom o 10 -20 percent lacnejšia. Mám Milujem Slovensko porovnať s Holandskom? To sa o rozpočtoch ani len nemôžem baviť. Áno, v porovnaní s televíziou v Hornej Maríkovej, kde by som to natočil na VHS-ku, tak sme naozaj drahí. Ak si všimnete seriály, ktoré sa produkujú v Amerike, tam sa ich rozpočty približujú k filmom. Robíme teraz Máriu Teréziu spolu s Rakúšanmi, Čechmi, Maďarmi. Keď Rakúšania po prvých záberoch videli, čo sme natočili, povedali: fantázia. U nich by to bolo minimálne o 30 – 40 percent drahšie. A je tu aj ďalšia vec, prečo je kúpiť licenciu pre televíziu efektívnejšie. Zem spieva sme napríklad vyvíjali štyri roky. To nie je tak, že my nepodporujeme domácu tvorbu, ak kupujeme licenciu. My domácu tvorbu budeme podporovať. Ale v takom finančnom objeme, aký máme, si nikdy nedovolíme vyrábať u nás úplne všetko. To sa nedá, to nie je iba o RTVS, to neutiahne ekonomika tejto krajiny. Televízna tvorba nie je lacný špás.
Vedela by RTVS dnes natočiť niečo podobné, ako bola Bohéma na Českej televízii?
To počúvam stále. Kedy mi natočíme niečo také ako Četnické humoresky. Vy sa pýtate na Bohému. Viete, pred štyrmi rokmi sme nemali žiadne scenáristické zázemie. Potrebujete predsa niekoho, kto vám to dokáže aj napísať. Ak tu bol kedysi tento priemysel slabo podporovaný, nemal tu ani ľudí. To je predsa logické. Chvála Bohu sa začínajú vynárať aj ďalší tvorcovia, ktorí vedia napísať scenár. Viete, v priebehu mesiaca som mal rokovanie o štyroch filmoch. Z toho tri scenáre napísal Marek Leščák. Pýtam sa, prečo ich nie je viac? Ale zlepšuje sa to a našťastie máme vo vývoji zaujímavé projekty. Spomeniem napríklad projekt Niekde v Európe. Reflektuje náš geopolitický priestor niekde v horizonte od konca 19. storočia až po deväťdesiate roky. Máme aj projekt, kde je referenčným bodom britský Black mirror. To je ešte v štádiu scenáristických príprav. Ja viem, že teraz sa veľa scenáristov nahnevá a povie, že ich neoprávnene kritizujem. Ale to nie je tak. Nekritizujem ich. Len hovorím, že v šuflíkoch toľko toho nebolo. Nikto si to neobjednával, pretože to nemal ani kto vyrábať.
Viete, že Jaroslav Rezník má v projekte aj návrh na denný seriál v accesse pred hlavnými správami?
To je vec, o ktorej sa dá debatovať. Osobne nie som fanúšik „daily soupiek“. Už aj komerčné stanice to pochopili. Seriál typu telenovely dnes nemá miesto na obrazovke. Ani z pohľadu ekonomiky to nevychádza. Nemôžeme si dovoliť dať 30 000 eur na jednu epizódu. Pri dnešnom nastavení to nie je reálne. Sme radi, že máme slušne vyskladaný prime-time.
Takže jednoznačne súťaž v accesse typu 5 proti 5.
Jednoznačne, to je 5 000 eurový náklad.
Jaroslav Rezník tiež hovoril o diskusnej relácii Michala Havrana. Potrebuje zmenu, chodia tam podľa neho kamaráti s tým istým názorom.
K tomu sa ja nebudem vyjadrovať. V každom prípade hostia sa pravidelne menia.
Aké ciele máte v prime-time, v hlavnom vysielacom čase?
Rád by som mal v priebehu týždňa dve seriálové okná. Pôvodný seriál nielen v nedeľu, ale aj počas jedného dňa v týždni. Bohužiaľ, sme v takej situácii, že to tak nie je. Nedokážeme to finančne utiahnuť. Na stole máme projekt, ktorý sme začali negociovať s Českou televíziou. Spin off Doktora Martina. Spin off, kde sú vymenené hlavné postavy. Hlavnou postavou sa stane nadstrážmajster Topinka.
Máte predsa Inšpektora Maxa.
Ten sa dokončieva, mal by byť hotový na začiatku budúceho roka.
Čo plánujete na jeseň?
Osvedčené formáty ako sme ich mali nastavené v tomto roku. A nejaké nové filmové premiéry. (RTVS začala promovať filmy ako Dom, Lidice, Marhuľový ostrov, Záhrada či Únos - poz. red.)
V nedeľu?
Filmy. Je to pre nás alternatíva. Nechcem ísť do súboja s tým istým formátom, kde dopredu viem, že prehrám.
Budete pokračovať v Tajných životoch?
Tajné životy už nevrátime, téma sa vyčerpala. Nechceme tvoriť nekonečné seriály ako je napríklad Búrlivé víno. Tajnými životmi sme v televízii otvorili tému, ktorá bola doteraz tabu. Vytvorila sa debata v spoločnosti. A to je naša úloha.
Čo televízii priniesla Zem spieva?
Veľmi veľa. My sme mali ambíciu dostať folklór do prime-time od začiatku. Rešeršovali sme viac ako 200 formátov, len sme dopredu o tom nehovorili. Chceli sme sa zamerať na tradicionalistické, tradičné a konzervatívne predstavenie folklóru. A tiež sme chceli pritiahnuť mladších divákov. Pretože folklór je trendy, a mladí diváci ho chcú vidieť, akurát to potrebujete zabaliť do „ich balenia“. Našou ambíciou bolo nájsť mieru kompromisu, ktorá by neurazila ani starších divákov, ale ani mladú generáciu. Špeciálne sme robili kamerové skúšky na moderátorov. Zafungovalo to práve s Hudbou vesmírnou.
Pri takýchto veľkých formátoch stačí drobná chyba a celé sa vám to rozsype. Na televíznej obrazovke uvidíte patvar, ktorý nikomu nič nebude hovoriť. Obetovali sme tomu veľa času, a veľa energie. Mali sme aj riadny kus šťastia, že to celé do seba zapadlo. To samozrejme neznamená, že sa to nedá zmeniť. Viem, a je to úplne legitímne, že existuje množstvo otázok typu prečo, ale nič to nezmení na tom, že ako projekt to zafungovalo. A dostali sme na obrazovky niečo, čo posunulo túto televíziu o kilometre ďalej.
Ráta sa teoreticky s formátom ďalej?
Nielen teoreticky, ale aj prakticky budúci rok.
Ponúkli ste tento projekt ponúknuť napríklad v Českej televízii?
Momentálne o tom prebiehajú debaty. Českej televízii sa to veľmi páči, a sú náznaky, že sa nad tým reálne zamýšľa. Pri takýchto veľkých formátoch to funguje tak, že by mali prejsť na testovanie ešte do malých staníc , ktoré si to môžu dovoliť vysielať, aby sa vychytali všetky detaily. Ale áno v Českej televízii je predbežný záujem.
Nie všetky formáty však boli úspešné. Povedzme taký Strom želaní.
Strom želaní bol z pohľadu exekutívy hodnotený licencorom ako jeden z najlepších programov vôbec. Niekedy sa stane, že nezapadnú do seba všetky veci, ktoré majú. V tomto prípade sme aj vedome riskovali, keď sme nasadili projekt na sobotu večer. Sobota je vyhradená skôr starším ľuďom, 12 +. A ak to takýto divák neprijme, tak to razantne pocítite na číslach. Divák Strom želaní neprijal. Pomer cena - výkon nám nezafungoval bohužiaľ tak, ako sme si predstavovali. S exekúciou sme boli spokojní, ale bolo tam niekoľko iných problematických premenných. A za päť rokov predsa musíte mať aj projekt, ktorý úplne nevyjde podľa predstáv.
Projekt True Štúr? Bol podľa vás úspešný?
Ten sme ani nerobili pre vysoké čísla sledovanosti. Vezmite si tému, mala špecifické spracovanie. Ak si dobre pamätám v prime-time to malo 8 sharov. Na Dvojke považujem tieto čísla dnes za úspech. Celkovo je True Štúr artová vec. A mimochodom teraz príde takto spracovaný aj Štefánik, kde očakávame už vyššie čísla.
Aká relácia podľa vás ešte patrí alebo už nepatrí na obrazovky verejnoprávnej televízie?
To máte na mysli debatu o tom, či sem patrí Nikto nie je dokonalý. Uvedomte si, že my sme sem prišli a tu naozaj nebolo nič. Stojím si aj za tým, že my sme ten formát vtedy veľmi výrazne posunuli. A tiež si stojím za tým, že som to kedysi pomenoval ľudová zábava. Tým, že tu nebolo nič, snažili sme sa nájsť formáty, ktoré by fungovali, a na ktorých by sme mohli stavať fungujúcu programovú štruktúru. Formáty typu Nikto nie je dokonalý má aj BBC. Ľudia, ktorí sa pasujú medzi intelektuálov, hovoria o tom, že by radi videli artové filmy. Iste, tie predsa majú na Dvojke, ktorá je pre výberového diváka. Myslím si, že na zábavné žánre majú nárok aj ľudia, ktorí platia koncesionárske poplatky. Máme tu zábavné formáty typu Čo ja viem, v ktorej sme s aplikáciou boli trendsetteri. Potom je to Milujem Slovensko - keď sme tento projekt zavádzali, nikto niečo také nemal. Dnes by bol tento projekt atraktívny aj pre iné stanice. Program Záhady tela má určite miesto na verejnoprávnej televízii. Z jednoduchého dôvodu, relácia je o zdravom životnom štýle.
S Poštou pre teba už nerátate?
Poštu pre teba sme zdedili a myslíme si, že sa trošku vyčerpala. Uvidíme, či sa nájde niečo podobné, alebo nájdeme nejaký refresh. Momentálne s týmto formátom nerátame.
Ako vidíte akvizície?
Tie sú pasé a navždy budú. Lokálny kontent bude mať vždy prednosť. Ak budete produkovať kvalitný lokálny kontent, budete vždy úspešní. Doba sa jednoducho posunula – pribudlo strašne veľa distribučných kanálov. Pozrite sa, my sme vysielali paralelne s BBC Sherlocka Holmesa. Ale diváci tohto typu seriálu sú natoľko edukovaní, že si to radšej pozrú v origináli. Jazyková bariéra tam nie je takmer žiadna. Buďme úprimní – to nikdy nebude mať viac ako 5-6 percent.
Je lepšie tvoriť program pre komerčnú televíziu ako pre verejnoprávnu?
Nemôžem až tak porovnávať, pretože v komerčnej televízii som bol šéfom spravodajstva, ale pre mňa je toto väčšia výzva. Je to pre mňa omnoho zábavnejšie, ale dovolím si povedať, že aj najnáročnejšie. V zmysle toho, čo tu ostane. V RTVS sme oprostení od tlakov, ktoré má komerčná televízia, že tie formáty musia byť tak úspešné, aby vygenerovali naspäť peniaze. My sme však pod inými tlakmi. Preto je to jedna k jednej. Tá pestrosť je tu oveľa zaujímavejšia. Veľmi ma baví debata s tvorcami a nastavovanie dokumentárnych sérií, ktoré v komerčnej televízii nemajú svoje miesto. Doteraz sme urobili viac ako 500 produkcií, čo je kvantum.
Vymenovali ste x formátov, ktoré pripravuje, prípadne odvysielala RTVS. Napriek tomu sa ozývajú hlasy, že RTVS má ďaleko k Českej televízii. Prečo podľa vás?
Televíziu hodnotia často ľudia, ktorí ju vôbec nepozerajú.
Ako vidíte budúcnosť Trojky?
Je to o tom, akú filozofiu by ten kanál mal mať. Pre mňa je optimálne riešenie mať v RTVS štyri kanály, ako sme ich definovali v projekte.
Netrieštila by sa ďalej pozornosť diváka? Čísla sledovanosti by boli nižšie.
Áno aj nie. Predstava o vysokých číslach sledovanosti dávno nie je témou. Môžem sa na to potom pozerať kumulatívne. Veľa ľudí si myslí, že sa spustí športový kanál. To nie. Na monotypy táto krajina nemá. Pre televíziu je nevyhnutné, aby to boli must-carry kanály. To znamená, že sú to stanice, ktoré musia zaradiť operátori do svojej ponuky. Mono športový kanál je neúmerne drahý. Pretože aj j tak budú stále top športy, ktoré sa budú vždy vysielať na Jednotke.
S čím by ste kombinovali šport?
Divák, ktorý sleduje šport, sleduje zároveň spravodajstvo, publicistiku, life style ako zdravý životný štýl, cvičenie a podobne. To je pre mňa mix, ktorý by bol pre túto televíziu udržateľný.
Nie je neskoro pre takúto televíziu?
Nikdy nebude neskoro, ak sa to správne nastaví a vyrieši aj financovanie celej RTVS. Potrebujete priestor na to, aby ste robili podporu slovenskému športu. Podpora znamená, že ho aspoň vysielate. Ak si pozriete ako pred štyrmi rokmi vyzerala sledovanosť slovenskej extraligy a ako vyzerá teraz, tak je to neporovnateľné. Nech si o tom hovorí kto čo chce, keby ju v tom čase RTVS nezaradila na Dvojku a nepomohla s budovaním imidžu, sledovanosť by tam nebola. A vždy je rozdiel, či to vysielame my, alebo niekto iný. Sledovanosť je vždy vyššia u nás.
Okrem televíznej tvorby RTVS vstúpila do viacerých spoluprác s filmovými tvorcami.
To, že je momentálne toľko slovenských filmov, je aj zásluhou RTVS. Bez verejnoprávnej televízie by tieto filmy nevznikali alebo by vznikali s veľkými problémami. Ak idete žiadať o medzinárodné fondy, potrebujete mať zmluvu s národným vysielateľom. Keď RTVS nevstúpi do týchto projektov, veľmi ťažko budú hľadať filmári ďalších partnerov. Pre komerčné televízie toto nie je parketa. To, ako začali spolu komunikovať jednotlivé zložky – koproducenti, audiovizuálny fond a televízia, to je výsledkom dlhodobej stratégie.
Podľa čoho si vyberáte či podporíte nejaký film?
Je to proces, ktorý má svoje pravidlá. Autori prichádzajú v istej fáze rozpracovanosti projektu do televízie, podávajú ho do centrálneho registra námetov, kde to má okamžite prideleného dramaturga. Najskôr sa hodnotí umelecká úroveň projektu, paralelne s tým to dostávajú interní producenti z RTVS. Okrem umeleckej kvality sa v tejto fáze rozprávame o rozpočte, ako to producenti chcú financovať – na koľko percent už krytie majú, alebo je to v štádiu, keď ešte len granty hľadajú. Následne prídu na prvé kolo dramaturgickej rady. To je úzky programový okruh, kde sedí desať až pätnásť ľudí a spolu sa rozprávajú o potenciáli projektu. V treťom kole pozývame na obhajobu samotných predkladateľov. V poslednom kole to ide na programovú radu, kde to ja prezentujem dozornému orgánu. Rada RTVS projekt buď schváli alebo nie. V prípade schválenia prebiehajú individuálne stretnutia s producentom, s ktorým si negociujeme konkrétne veci. Samozrejme je prirodzené, že všetci majú vždy väčšie očakávania. Štandardný postup je ten, že sa nadsadí požiadavka.
Koľko peňazí televízia bežne vyčlení na film?
Keď sme pred piatimi rokmi vstupovali do spolupráce, vždy to bol čisto iba cashový príspevok. Dnes schválime aj projekt v hodnote štyristotisíc eur. Kedysi by sme takýto projekt nepodpísali. Ale ten rozdiel je v tom, že v cashi ponúknem tristotisíc eur, zvyšok je barter v nefinančných plneniach – napríklad kamery. Napriek tomu, že nám kedysi niekto vyčítal, načo sú také kamery pre televíziu. Dnes to reálne navyšuje naše percento v projekte.
Hodnotíte spätne, či projekt bol úspešný?
To sa veľmi ťažko hodnotí.
Pýtam sa, lebo napríklad Piata loď bola divácky menej úspešná ako napríklad Učiteľka.
Piata loď je presne artový film, a také nikdy nebudú zhodnotené. Ale vyhrávajú rôzne súťaže, festivaly. Televízii ani jeden z filmov nepriniesol toľko peňazí, aby sa nám to vyrovnalo jedna k jednej. To by sme museli ísť do rýdzo komerčných projektov. To je parketa pre komerčné televízie. Snažíme sa podporovať naozaj kvalitnú produkciu.
Čo je momentálne v príprave?
Dokončuje sa On, ona a dom. Z detskej tvorby to je Spievankovo, do výroby ide film Ostrým nožom. Je to zatiaľ pracovný názov, debutantský film na motívy vraždy Daniela Tupého. Finalizujeme projekt Nech je svetlo, ďalší hraný film Marka Škopa – mal by sa začať točiť v zime. V príprave je dokudráma Ľudská tvár o Alexandrovi Dubčekovi, v ktorej máme majoritný podiel. Pripravuje sa film Jirku Mádla Na streche s pánom Třískom. Momentálne je v kinách Čiara, kde sme výrazným koproducentom.
Pred piatimi rokmi bol stav aký?
Televízia dokončievala nula filmov. A pracovala na projekte Miluj ma alebo odíď.
Čím to je, že sa našli peniaze na podporu filmov?
Musíte tomu dať systém, venovať sa tomu a pracovať s tvorivým prostredím, ktoré má na Slovensku ohromný potenciál. Zefektívnilo sa fungovanie inštitúcie a našli sa prostriedky na film. Nič iné na tom nie je.
Čo považujete za svoje najlepšie rozhodnutie počas uplynulých piatich rokoch?
Ambíciu reštartovať vysielanie pre deti. To ma najviac teší. Je veľmi dôležité, ako sa budeme k detskému divákovi chovať. Nebojím sa seriálov a filmov, to pôjde. Ale ak sa nebudeme venovať detskej tvorbe, tá zakape veľmi rýchlo. Pre mňa je najviac potrebná investícia do školstva a do našich detí.