V júni bola prijatá aktualizovaná verzia Etického kódexu novinára. Aký bol proces aktualizácie a aký je výsledok? Na otázky Hospodárskych novín odpovedal Marián Zima, predseda Asociácie na ochranu novinárskej etiky a riaditeľ vydavateľstva Šport press.
Ste spokojný s finálnou verziou Kódexu?
Ide o zásadnú záležitosť, pretože etický kódex sa podstatne upravuje po viac ako dvoch desaťročiach. Nielen to, v rámci Asociácie pre novinársku etiku (ktorá je okrem iného aj strešnou organizáciou pre Tlačovú a digitálnu radu), boli k zneniu Etického kódexu okrem zástupcov vydavateľov a SSN prizvaní aj zástupcovia z online prostredia – IAB Slovakia. Čiže text je konsenzom odborníkov, odráža potreby doby a modernizuje niektoré ustanovenia o skúsenosti a poznatky, s ktorými sa novinári a médiá môžu pri svojej práci v súčasnosti konfrontovať. Tento proces pokračuje premenovaním Tlačovej rady SR na Tlačovo-digitálnu a vyvrcholí na jeseň jej rozšírením o členov za online prostredie. Kódex je, mimochodom, prístupný pre všetkých záujemcov na www.trsr.sk/dokumenty.
Aké sú prvé ohlasy médií? Darí sa o zmene informovať v redakciách?
Je to stále pomerne čerstvá udalosť. Boli informovaní jednotliví vydavatelia, ktorí, predpokladám, informovali svoje médiá. Aj tento rozhovor je možnosťou upozorniť na prijatie nového Etického kódexu aj širšiu verejnosť.
Kedy a ako sa prejaví v novinárskych výstupoch?
Dobrá otázka, ale obávam sa, že nemá jasnú odpoveď. Základné parametre etického fungovania novinárov a médií sú nadčasové a ich uplatňovanie závisí od etickej integrity novinára, média, ale i celej spoločnosti. Aj starý kódex definoval mnohé veci zreteľne, nedá sa povedať, že máme bod nula. Ale verím, že nový etický kódex môže byť príležitosťou na istý „refresh“ v tejto oblasti. Očakávame pristúpenie relevantných médií, osobností, škôl a ďalších subjektov ku kódexu a budeme pokračovať v komunikácii s nimi.
Čo by mal/mohol zmeniť nový kódex v práci novinárov?
Z môjho pohľadu viac sa zamýšľať nad ohromnou zodpovednosťou, ktorá je každému človeku v médiu zverená. Ako môže každý titulok, manipulácia alebo neprofesionalita narobiť veľkú škodu. Takisto vymedzenie sa novinárov voči praktikám iných, ale aj vlastných médií, s ktorými sa nevedia stotožniť.
Ako vnímate úroveň slovenskej žurnalistiky z hľadiska jej etického fungovania?
Ako celú slovenskú spoločnosť – s hlbokými rozpormi a rozdielmi v myslení, chápaní a aj každodennej praxi.
Aké konkrétne porušenia etiky boli v poslednom čase najviditeľnejšie?
Tlačová rada eviduje podnety, ktoré sú verejne dostupné. Ale všeobecne – prax hlavne bulvárnych médií a webov v otázke lživých a zavádzajúcich titulkov, ktoré neladia s obsahom. Používanie citácií ako konštatovaní a naopak. Všeobecne prax neposkytnutia priestoru na vyjadrenie jednej zo strán. Extrémistické prejavy, na ktoré slovenské médiá nie sú ešte navyknuté a nevedia reagovať. Účelové materiály s obchodným alebo škandalizujúcim pozadím. To všetko sa v slovenskom mediálnom priestore deje. A za tým všetkým striehnu takzvané alternatívne médiá, ktoré ja nazývam lživé, pretože otvorene šíria nepravdy a kde sa ani nedá hovoriť o etických parametroch.
Vnímate dramatické rozdiely medzi tradičnými a „novými“ médiami, respektíve žurnalistami v nich?
Ako človek s 25-ročnou praxou v médiách to, samozrejme, vnímam. Internetová žurnalistika a nástup sociálnych sietí, ktoré niektorí tiež považujú za médiá, zásadne ovplyvnili kritériá kladené na producenta mediálneho obsahu. A nie k lepšiemu. Neznamená to však, že v rámci takzvaných klasických alebo mainstreamových médií je všetko v poriadku.
Kde sú najvýraznejšie nedostatky a z čoho vyplývajú? Vplyv majiteľov, nedostatočná kvalita alebo vzdelanie novinárov, pracovné postupy a procesy a podobne?
Áno, sú to v rôznej miere aj tieto faktory. Veľký vplyv má však aj devalvácia verejnej debaty na úrovni politikov i predstaviteľov štátu, ktorí spochybňujú klasické médiá, novinárov, šíria cez svoje profily dokázateľné nepravdy. Robia tak koaliční i opoziční politici. Neuvedomujú si, že ich boj o preferencie má tak ďalekosiahle negatívne následky aj v tejto oblasti, alebo je im to jedno.
Ako zmenil nároky na etiku internet?
Použijem príklad, ktorý som uviedol už v minulosti. Keď v bežnom denníku po novembri 1989 urobil novinár alebo redakcia vážnu chybu, po upozornení sa väčšinou noviny ospravedlnili a redaktor, respektíve zodpovedná osoba boli postihnutí. Dnes keď nejaký web uvedie absolútne nepravdivý údaj a niekto v diskusii na to upozorní, redakcia opraví chybu, vymaže diskusný príspevok a tvári sa, že sa nič nestalo. Znížila sa miera sebareflexie a zodpovednosti. Takisto princíp obľúbenosti novín alebo televíznych staníc bol v minulosti založený na dlhodobom stotožnení sa s poskytovaným obsahom, kvalitou informácií či značkou. Dnes je cieľom často len počet klikov, to znamená prilákanie titulkami, fotografiou a nič viac. Samozrejme, internet a webová žurnalistika má na druhej strane aj množstvo dobrých stránok a technologických výhod.
Je možné naučiť ľudí etickému správaniu? Nielen novinárov, ale aj tých v online?
Je možné naučiť etickému správaniu ľudí všeobecne? Nie som si istý. Ale je určite nevyhnutné pre správne fungovanie spoločnosti, aby v ňom existovali čo najnezávislejšie médiá a novinári, ktorí sú schopní vysokej úrovne samoregulácie.
Čo pre to môže urobiť a robí Asociácia na ochranu novinárskej etiky a aké sú jej priority?
AONE je predovšetkým garantom nezávislého fungovania Tlačovo-digitálnej rady SR. Prioritou je sfunkčnenie tlačovej rady v novom rozšírenom zložení, zabezpečovanie prostriedkov na jej fungovanie. Dlhodobou úlohou je aj zvýšenie tlaku na médiá, aby pre ne rozhodnutia tlačovej rady, hoci aj nepriaznivé a kritické, boli záväzné.