Budova Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave známa ako obrátená pyramída, by mala byť vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku (NKP). Informoval o tom Andrej Doležal, riaditeľ Sekcie technickej realizácie RTVS .
Spresnil, že konanie sa začalo 5. júna a RTVS bol v tomto prípade postavený pred hotovú vec. "Nemali sme o tom žiadnu vedomosť, žiadosť o vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku podal na pamiatkový úrad predchádzajúci manažment, no nenechal žiadnu dokumentáciu o tomto kroku," povedal. Doležal predpokladá, že budova bude za NKP vyhlásená. "Každá i tá najmenšia technologická rekonštrukcia bude musieť byť potom prerokovaná s pamiatkarmi," naznačil.
"Všetko má dve strany," poznamenal k tejto záležitosti predseda Rady RTVS Igor Gallo. Poukázal na to, že okrem povinností umožňuje zaradenie objektu medzi NKP aj možnosť využívať čerpanie z fondov zameraných na obnovu a údržbu NKP.
História obrátenej pyramídy
Projekt architektonicky zaujímavej stavby v tvare obrátenej pyramídy vznikol v roku 1967. Stavba však bola dokončená až v roku 1983 a pravidelné vysielanie odštartovalo 27. marca 1985.
Autori projektu Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling navrhli veľkorysé vnútorné priestory a vynikajúcu koncertnú sieň, kde je umiestnený aj jeden z najväčších organov na Slovensku. Budova je nositeľom titulu Stavba storočia na Slovensku v kategórii Spoločenské stavby.
Budova bola postavená v čase, keď umenie ovládal socialistický realizmus. Napriek tomu ide o výnimočnú budovu, ktorá reflektuje dobu, v ktorej vznikala. Tá bola priaznivo naklonená veľkorysým, niekedy až megalomanským riešeniam.
Predstava architektonického kolektívu sa formovala dlhší čas, no architekti sa zhodovali v tom, že sa chcú vyhnúť vtedy zaužívanej koncepcii „plackovežiaka“, keď boli vstupné priestory väčšiny inštitúcií v nízkej „placke“, ku ktorej sa „prilepil“ vežiak s administratívou.
Architekti však museli nemalé priestory potrebné pre prevádzku rozhlasu dostať na oklieštený pôdorys. Postupne dospeli k tvaru oceľového koša, ktorý mal výhodu, že dokázal udržať sám seba a vznikol tak tvar obrátenej pyramídy.
Netradičná stavba okamžite vyvolala medzi obyvateľmi šírenie rôznych fám. Od tvrdení, že ide o zmenšeninu Cheopsovej pyramídy až po úvahy nad negatívnymi energiami, ktoré stavba vyžaruje do okolia.
Rozhlas má na prízemí hlavné nahrávacie a prevádzkové priestory, ktoré sú odizolované od akéhokoľvek hluku. Na deviatich nadzemných poschodiach sídlia redakcie a vysielacie pracoviská.
Rozsiahle terasy na vyšších poschodiach mali byť premostené ponad cesty s priľahlými stavbami a tvoriť akési pešie trasy. Priestory šiestich poschodí mali byť otvorené a vzájomne previazané a vytvoriť akúsi krajinu plnú zelene, svetla a vzduchu. Túto myšlienku sa však nepodarilo realizovať do detailov, ostala iba torzom.
V čase, keď Slovenský rozhlas vznikal, bola totiž Mýtna ulica takmer periférnou časťou Bratislavy a rozhlas mal byť jednou z prvých budov, ktoré vytvoria akýsi prechod medzi Starým a Novým Mestom.