V Česku sme sa stretli s veľmi neprofesionálnym konaním veľkých značiek a často sme z tendrov odchádzali znechutení. Ďakujeme, neprosíme. Takáto bola reakcia Rasťa Bahurinského a Juraja Kováča na uzavretie kapitoly THIS IS LOCCO v Česku. Povedali to veľmi otvorene a jasne v podcaste Stratégií OK 360°.
Zároveň zhodnocujú, že kvôli nepretržitému testovaniu konceptov sa reklama oberá o princíp vyrušiť, zaujať, priniesť emóciu. Jadro českej reklamy vnímajú na nižšej úrovni než u nás. Sú to trošku silné vyhlásenia, preto sme sa pozerali na západ od našich hraníc.
Čo na to český svet reklamy
Nastavilo THIS IS LOCCO zrkadlo alebo len nepochopilo pravidlá hry? Pokúsime sa priniesť sondu do prostredia nového biznisu, posudzovania kreativity a celkovo do fungovania agentúrno-klientskych vzťahov. Historická blízkosť česko-slovenských národov často vytvára dojem identickosti aj v oblasti reklamnej brandže. Avšak len málokto si uvedomuje, aké veľké kultúrne rozdiely medzi nami sú.
Podľa kreatívneho riaditeľa českej agentúry Free Andy Ondřeja Krišťana sa stačí prejsť centrom našich dvoch hlavných miest. Zatiaľ čo Bratislavu vníma ako malú Viedeň plnú pekne oblečených a upravených lokálcov, na Václaváku v Prahe natrafí nanajvýš na opitých Britov.
„A potom už len stačí zdvihnúť zrak k bilbordom. České sú na prvý pohľad racionálnejšie a hardsellovejšie. Vôľa urobiť niečo proti prúdu, niečo, čo by vyžadovalo od diváka zamyslenie, je menšia. A na tomto kultúrnom rozdiele sa to celé začína na strane agentúr, ale aj klientov. Tlačia sa tvrdé dáta, explicitné myšlienky a ideálne žiadne inotaje,“ vysvetľuje kreatívec dispropozíciu trhov, na ktorú pravdepodobne narazil aj tím THIS IS LOCCO.
Zostáva vám 86% na dočítanie.