V posledných Stratégiách sme mali rozhovory s marketingovými riaditeľmi, ktorí Vás označili za kľúčového poradcu a stratéga pri nastavovaní nového produktu. Ešte vás to poteší, keď značky povedia, že ste im pomohli?
Samozrejme, je to takpovediac zmysel mojej práce, alebo inak povedané je to dôvod prečo ráno vstávam z postele a idem pracovať. Baví ma pracovať pre značky a sledovať akým spôsobom sa vyvíjajú a menia. Keď vidím nejakú reklamu alebo čítam rozhovory v Stratégiách a menujú ma, tak to určite poteší.
Keď vidíte reklamu, na ktorej ste pracovali, tak si nehovoríte, že fakt som im toto poradil?
Konkrétne pri týchto veciach to znamená, že to bola akoby nová stratégia - pozicioning. Bolo to tak v príbehu Zlatého Bažanta alebo Taurisu, tam si to nemôžem položiť otázku: „Že či naozaj.“
Bol som tam prítomný nielen pri vytvorení stratégie, ale aj pri výberovom konaní na novú agentúru a schvaľovaní finálnych konceptov, ktoré išli do výroby a nakoniec tiež pri filmovačkách. Tu si nemôžem klásť túto otázku, pretože som vedel, čo pôjde von. Ak to dopadne zle, tak to bude moja zodpovednosť.
Z týchto dvoch značiek – Zlatý Bažant a Tauris to môže kedy dopadnúť zle?
Nemôže to dopadnúť zle, pretože sú tam výborní marketéri, reklamné agentúry a majú aj celkom dobrého stratéga (smiech).
Čo vám ide v hlave, keď sledujete politiku dnešných dní?
Ako skoro všetkým ľuďom na Slovensku, presne to, čo hovoria aj dáta. Sme znechutení a rozčarovaní z politikov a mnohí z nás podľa dát ani nechápeme, čo politici robia. Niekedy to sledujem naozaj až s úžasom, a teraz nemyslím na výkon politickej práce, teda v pôvodnej reči marketingu na produkt, ale skôr myslím na to, čím sa zaoberáme my, a to komunikáciou. Preto niekedy nevychádzam z úžasu, aké chyby mnohí z nich robia.
Konkrétne sú tu mnohí, ktorí donedávna boli ešte na úrovni ústavnej väčšiny a dnes sa síce tvária, že idú vyhrať, ale nebudú ani v parlamente. Samozrejme, do značnej miery môže za to ich komunikácia a niekedy to môže byť aj to, že nerozumejú takým veciam ako je pozicioning alebo vymedzenie si vlastného pôsobenia. Niekto kto je klaun sa snaží byť lídrom. Alebo aj keď niekto chce byť mudrcom, tak to dopadne veľmi zle.
Máte pocit, že politici majú nejakú stratégiu či už na papieri alebo v hlave ako budú komunikovať k svojmu publiku alebo robia veci len tak hlava nehlava?
Mnohí z nich by chceli mať, mnohí z nich majú a sú takí, ktorí to vedia oveľa lepšie, ako keby im mal ktokoľvek poradiť a tak to potom aj vyzerá (smiech). Ide o to, že politika si pýta trochu vyboostovanejšie egá, poradcovia a stratégovia im môžu čokoľvek hovoriť, aj tak to oni vedia najlepšie a potom, keď to urobia zle, tak všetci ostatní okolo nich pochybili.
Cítite občas prenesenú hanbu za to, čo vidíte v televízii a neveríte tomu, že sa to naozaj deje?
Hanbu nie, ale je taký americký spisovateľ John Ehring, ktorý má knihu „Slobodu medveďom,“ kde je podivný príbeh o cirkuse vo Viedni. Ten bol postavený na tom, že tam vystupovali len medvede s číslom, ktoré boli oblečené v ľudských šatách a následne sa vyzliekali.
Ehring píše, že ľudia, ktorí sledovali vyzliekajúce sa medvede mali pocit trápnosti. Autor tam má jednu dobrú vetu, že „keď vám niekto spôsobuje pocit trápnosti, tak sa naňho začínate hnevať.“ Toto je možno jeden z dôvodov, prečo sa ľudia na Slovensku hnevajú na politikov. Je to o prenesenom pocite trápnosti, že nás to všetkých irituje.
Čo očakávate z pohľadu politikov a politických strán najbližších päť mesiacov?
Niektorí, ktorí majú už nejakú politickú skúsenosť, tak vedia komunikovať a majú na to schopnosti, vcelku naznačujú ako budú kódovať svoje značky a potom sú takí, ktorí si myslia, že to tiež vedia, ale nejde im ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.