Anton Molnár pracoval v rádiu Regina a Twist, neskôr sa presunul do Markízy a v jeho živote mala veľké zastúpenie aj Slovenská televízia a rozhlas. Viac ako 15 rokov pôsobí vo funkcii hovorcu a riaditeľa podnikovej i marketingovej komunikácie spoločnosti Slovnaft. Získal aj ocenenie PR osobnosti.
Krízová komunikácia je náročná disciplína, ako ju vnímate vy?
Je to taká vyššia škola komunikácie, keď sa stretnú externé faktory, ktoré sa nedajú naplánovať, dejú sa vo väčších cykloch a ľudia sú toho súčasťou. Musíte tomu jednoducho čeliť a využiť skúsenosti, ktoré máte. Ide o témy ako vojna, prírodné katastrofy, osudy a nešťastia ľudí, biznis či energetická kríza.
Potom sú to veci a problémy, ktoré sa nikdy v minulosti nestali a neboli ani v učebniciach. Musíte mať hrošiu kožu a filtrovať všetky informácie, aby sa vám nedostali do tela, teda pod kožu.
Prečo ste sa rozhodli, že opustíte svet novinárčiny?
Novinárčina ma veľmi bavila a stále aj baví, tiež často komunikujem s novinármi. Svet médií ma zaujíma, ale cítil som, že chcem vedieť z nejakej oblasti viac, napríklad z energetiky a podnikovej oblasti. Študoval som ekonómiu, takže prirodzene mi boli tieto témy a čísla blízke, pričom v médiách sa nedalo preniknúť hlbšie do tejto podstaty.
Veľa novinárov chce byť hovorcami, pretože si myslia, že na tejto pozícii nájdu pokoj a uniknú od hluku médií. S akými víziami ste vy išli do funkcie hovorcu?
Nebolo to určite spojené s tým, že chcem mať pokoj, no chcel som sa naučiť niečo nové. Výhoda novinárčiny je, že máte biely stôl a pracujete s nejakou témou, ale pri pozícii hovorcu neustále robíte na projektoch. Je to individuálne u každého človeka či sleduje v korporáte len svoje veci alebo využije možnosť nasať nové informácie a zistiť ako funguje reťazec nejakej spoločnosti. Zaujímať sa môžete o všetko, najmä keď vám dá firma na výber, tak sa uplatníte v rôznych segmentoch.
Slovnaft je špecif...
Zostáva vám 85% na dočítanie.