Andreu Skočekovú a Mateja Drličku sme v Stratégiách zvyčajne spovedali na tému eventov. Dnes je situácia iná. Matej je riaditeľom SND , Andrea riaditeľkou baletu. Čo má SND spoločné s eventovým biznisom, čo plánujú v SND a ako budú pokračovať ich eventové agentúry, o tom obaja hovoria pre Stratégie.
Prečo ste sa vlastne rozhodli pre kandidatúru na post generálneho riaditeľa SND?
M. D.: Dôvodov bolo viacero, ale tým hlavným bola a stále je vnútorná potreba urobiť niečo zmysluplné. Celý svoj dospelý život som pracoval v oblasti umenia. Osud chcel, že som sa pred 16 rokmi začal profilovať aj ako manažér, ale opäť v oblasti umenia. Pozícia generálneho riaditeľa si vyžaduje znalosť oboch týchto svetov. Definitívne som sa však rozhodol až v momente, keď som si bol istý, že som schopný priniesť do SND fantastický tím. Zmeny v tejto inštitúcii totiž nie je možné vyriešiť bez silného manažérskeho tímu.
Andrea, aj vy ste z eventového biznisu prišli na pozíciu šéfky Baletu SND.
A. S.: Matej ma s ponukou na riadenie Baletu v SND oslovil niekedy na jeseň. Moja prvotná reakcia bola, že ja nie som „baletka“ a o fungovaní divadla toho veľa neviem. Avšak po preštudovaní jeho projektu a rozhovore so svojou teraz už umeleckou riaditeľkou Ninou Polákovou som si povedala, že by som to mohla zvládnuť. Obrovským šťastím je aj nový tím, ktorý mi je obrovskou podporou. V divadle som už tretí mesiac a musím povedať, že som nadšená a opäť som v sebe našla kopec energie, ktorú som niekedy mala pri iných projektoch. Teším sa opäť do práce. Na strane druhej si plne uvedomujem obrovskú zodpovednosť a momentálne som vo fáze „viem, že neviem“. Našťastie po tých 25 rokoch v komerčnom a eventovom biznise je z čoho čerpať, tak verím, že ma moje skúsenosti podržia.
Čo ste spravili v balete ako prvé po príchode?
A. S.: Poriadok (úsmev). Zrušila som zaprášené nefunkčné nástenky, zmenila rétoriku komunikácie, zaviedla pravidelné porady a vyriešila prvé problémy. Všetko jednoduché veci. Priviedli sme tanečníkov späť na tréningy, pretože už takmer rok boli viacmenej doma. S tým súvisí aj nastavenie pravidelného testovania a zavedenie protipandemických opatrení. Začíname so skúškami k predstaveniu Narodil sa Chrobáčik. Pomaly to tu začína žiť, pretože prvé týždne tu bolo ľudoprázdno.
V čom vidíte podobnosť, ak vôbec, riadenia divadla či baletu s eventom?
M. D.: Podobností je veľa. Roky praxe v eventovom biznise sú pre mňa veľkým benefitom. Zásadné rozdiely vnímam v dvoch bodoch. Tým prvým je, že event je jednorazový projekt a riadenie divadla je kontinuálny proces. Tým druhým je fakt, že štátna inštitúcia funguje veľmi odlišne od súkromnej spoločnosti. V tej štátnej je všetko pomalšie a zložitejšie. No a samostatnou kapitolou sú odborové organizácie.
A. S.: To, že sa tiež pracuje projektovo. Jedna premiéra alebo jedno predstavenie, keď to zjednoduším, je v podstate jeden event. S tým rozdielom, že priestor je daný, catering sa nerieši, účinkujúcich a techniku máme vlastných. Avšak aj tu treba pripraviť hrací plán, harmonogram skúšok, nacen...
Zostáva vám 85% na dočítanie.