V marcovom blogu „Aby dobre bolo“ sme sa pokúsili zaznamenať niektoré zmeny, ku ktorým dochádza v spotrebiteľskom správaní počas koronakrízy. V apríli zverejnili prieskumy zachytávajúce pocity ľudí počas krízy viaceré domáce i zahraničné agentúry. Internet je plný článkov o odvetviach, ktoré kríza postihla najviac, i o tých, ktoré ňou získavajú.
Čo sme sa dozvedeli? Že ľudia majú strach ochorieť, nosia rúška, obávajú sa straty zamestnania, poklesu príjmov, a že kríza najviac postihla gastrobiznis, cestovný ruch, oblasť služieb..., a že ľudia sú presvedčení o tom, že koronavírus vznikol v laboratóriu (sic!).
Popritom nás rôzni marketingoví experti presviedčajú o „kompletnej paradigmatickej zmene, ktorá disruptívne zmení celú civilizáciu.
Naozaj?
Ľudia z marketingu radi hovoria o trendoch a zmenách. Chcú meniť svet. Tí, čo majú viac životných skúseností, sú však voči akejsi kompletnej zmene ľudského správania skeptickí - i keď k určitým dielčím zmenám po koronakríze predsa len môže dochádzať (hypotéza).
Na základe pozorovania sme vytypovali niekoľko takýchto potenciálnych zmien a pokúsili sme sa overiť ich prípadne trvácnosť aj po koronakríze. Uvedomujúc si limity spotrebiteľského prieskumu (nechceli sme sa respondentov pýtať, ako je pravdepodobné, že dané činnosti budú vykonávať aj v nasledujúcich 12 mesiacoch), vytvorili sme neštandardnú anketu formou Instastories a pokúsili sme sa niektoré hypotézy o svete po koronakríze overiť.
Výsledky, ku ktorým sme dospeli, nepovažujeme za nespochybniteľnú „pravdu“, sú skôr podnetom na zamyslenie a prípadne na diskusiu. Našou ambíciou je následne realizovať prieskum štandardnou metódou so zámerom verifikovať (falzifikovať) prebiehajúce zmeny v spotrebiteľskom správaní.
K čomu sme dospeli?
Nikto nevie, ako dlho koronakríza potrvá - všetci dúfame, že krátko. Preto dnes vyhlasovať bez akýchkoľvek argumentov, že po nej dôjde ku kompletnej, úplnej, zásadnej – či dokonca paradigmatickej – zmene spotrebiteľa, je ... ako to len napísať: no, predčasné.
Je zrejmé, že mnohí ľudia sa dostanú do finančných problémov, veľa firiem bude pravdepodobne musieť svoje prevádzky zavrieť, žiaľ, pre nich bude mať koronakríza skutočne devastačný účinok.
Na druhej strane, pod vplyvom koronakrízy niektorí ľudia začali využívať nové produkty a služby, ktoré si predtým nevšímali - platba smartfónom, donáška jedla online, domáce pekárničky, videokonferenčné hovory... a mnohé ďalšie.
Ľudia z marketingu sú posadnutí novinkami a význam určitých náznakov zmeny v spotrebiteľskom správaní preceňujú. Vidia ich aj tam, kde nie sú. Hoci sme nikdy netvrdili, že po súčasnej kríze sa svet úplne zmení, predpokladali sme, že v niektorých oblastiach ľudského správania k zmenám predsa len môže dôjsť. Nazdávali sme sa, že sa prejavia okamžite, a že budú masívnejšie.
No ukázalo sa, že nie všetky drobné zmeny („small data“) ovplyvňujú zaužívané vzorce správania. Napríklad napriek masívnemu rozmachu donášky jedla vo vyspelých krajinách EÚ, ľudia na Slovensku o túto službu až tak veľmi nestoja. Po home officeoch takisto príliš netúžia; nehovoriac o platbách prostredníctvom Apple či Google Pay alebo po domácky upečených chleboch.
Prekvapivým zistením je tiež to, že takmer dve tretiny účastníkov nášho projektu, a to drvivá väčšina z nich boli mladí ľudia vo veku 18 – 24 rokov, si nemyslí, že internet predstavuje priestor pre skutočný, plnohodnotný život. Je otázne, či súčasná koronakríza je pre ľudí naozaj takou zásadnou životnou udalosťou, ktorá dokáže „preprogramovať“ ich správanie. Väčšina našich respondentov (60 percent) je skeptická voči tomu, že by táto kríza dokázala zmeniť ľudské správanie.
Internet nie je priestor pre plnohodnotný život
Nie je nad domácu stravu
Aj chlieb si radšej kúpime doma
Metodologická poznámka:
Táto analýza vybraných aspektov spotrebiteľského správania je založená na expertíze v sledovaní a vyhodnocovaní spotrebiteľského správania populácie za posledných 30 rokov (čo o.i. pokrýva aj niekoľko spoločensko-ekonomických kríz) a na Instagramovej ankete. Tá prebiehala v dňoch 24. až 26. apríla 2020. Jej účastníkom sme položili 9 otázok v troch sériách Instastories. Každou story sme oslovili v priemere 14 379 užívateľov; celkový dosah predstavoval 129 412 zobrazení. Pri nastavenej frekvencii 1,0 - 1,1 to znamená dosah takmer 130 tis. užívateľov. Na každú z deviatich otázok odpovedalo v priemere 302 užívateľov; celkový počet tak dosiahol 2 721 odpovedí. Veľká väčšina oslovených sú ľudia vo veku 18 – 24 rokov, čo je vzhľadom na charakter tejto sociálnej siete pochopiteľné (vekové kategórie 45 až 65 a viac rokov nepredstavovali ani 2 % oslovených).