Mám pocit, že tento ročník bol slabší. Nielen čo sa týka počtu celkovo prihlásených prác, ale aj takých, ktoré sa v rámci jednotlivých kategórií v hodnotení dostali až do finále. Chýbalo možno viac „veľkých vecí“, ktoré prinášajú komplexné kreatívne a exekučné riešenia a vytvárajú potenciál na prácu s témou či so značkou do budúcnosti.
Výsledky si môžete pozrieť tu:
V tomto smere výraznejšie zabodovali práce pre Kaufland, ktorý nám počas celého roka servíroval atraktívnu reklamu s dobrým konceptom, so skvelým insightom, s vydarenou exekúciou a v neposlednom rade aj veľmi človečenským humorom a nadsádzkou, ktorá bola pre mňa osobne v týchto časoch príjemným osviežením.
Potešenie z neziskoviek
Významný kvalitatívny posun vnímam v kampaniach tretieho sektora a neziskoviek. Nie je ľahké otvorene hovoriť o ťažkých témach, o to viac, ak máte takouto reklamou vzbudiť o tieto témy záujem a vyvolať úprimnú snahu pomôcť a meniť veci k lepšiemu (a ešte máte na to aj málo peňazí). Kým v minulom roku som mala pocit, že veľká časť prác z tejto kategórie sa mi zlieva do šedivého (doslova) priemeru, kopírujúc stále rovnaký koncept, v tomto roku sme, naopak, mali možnosť vidieť viacero reklám, ktoré svojou kvalitou a stvárnením výrazne vyčnievali. Pripomeniem napríklad kampaň pre Mareenu – „V cudzom meste“. Využitie známych songov v reklamách síce nie je novinkou, avšak v prípade tohto videa je prerábka skladby od Jany Kirschner do podoby spovede cudzincov, ktorí si hľadajú na Slovensku nový domov, brilantnou ukážkou toho, ako rozpovedať príbeh autenticky a tak, aby sa stal prirodzenou súčasťou deja reklamy, v ktorej nie je potrebné posolstvo ďalej vysvetľovať. Vynikajúca, čo sa týka insightu, ale aj exekúcie bola aj práca pre Depaul – „Ulica nie je domov“ (Otužilci). Pre mňa originálne a silné spracovanie, po ktorého pozretí nemôže človek ostať k téme ľudí bez domova ľahostajný. A dôkazom, že aj s malým budgetom sa dajú robiť veľké veci, bolo pre mňa online videjko „Uniknutá nahrávka“ pre Nadáciu Zastavme korupciu, v ktorom všetko sedí – insight, wording aj napojenie na činnosť nadácie samotnej. Toto boli pre mňa veci, ktoré si určite budem pamätať ešte dlho.
Zodpovedné posolstvá
A teší ma tiež, že čoraz viac v reklamách vidím úprimnú snahu značiek otvárať spoločenské témy a pomôcť. Nebáť sa nejsť len po predaji, ale budovať dlhodobú stratégiu značky aj cez apely na ľudskosť, zodpovednosť či inšpirovať k udržateľnej zmene sa ráta. Osobne ma v tomto smere oslovili napríklad kampane od O2 „Buď láska“ či „Nemíňaj litre na fast fashion“ od ČSOB. Myslím si však, že do budúcnosti bude čoraz väčšou výzvou pretaviť zodpovedné posolstvá do konkrétnych riešení a samotnej DNA značiek a neskončiť len pri manifeste a frázach... Poďme do toho!