Na súťaži Euro Effie som sa zúčastnil prvýkrát. Navyše, ako člen poroty druhého kola spolu s Dášou Juríkovou. Pred touto súťažou som mal prirodzene veľký rešpekt. Uspieť na viacerých európskych trhoch s jednou kampaňou, to znie naozaj exkluzívne. A tak som k hlasovaniu aj pristupoval. Na osobnom hodnotení sme sa v Bruseli stretli viacerí porotcovia z celej Európy, ktorí reprezentovali tie najrenomovanejšie reklamné domy či prémiových zadávateľov. O to väčší vo mne toto zloženie vyvolávalo počiatočný rešpekt, s akým som pristupoval k diskusii o jednotlivých prácach.
Vo všeobecnosti musím povedať, že asi nie je jednoduché vytvoriť komerčnú kampaň, ktorá dokáže rovnako fungovať tak vo Francúzsku, ako aj na Ukrajine. Počas hodnotenia však nastali dva paradoxy.
Tým prvým bola kvalita niektorých prác. Predstavte si priemernú kampaň na prací prášok alebo zubnú pastu, s priemernou stratégiou a prehliadnuteľnou kreatívou. Práca, pri ktorej reprezentant zo Slovenska nemôže nič iné, iba krútiť hlavou, čo taká práca robí v takej renomovanej súťaži, pretože na Slovensku by sme o takúto prácu „neopreli ani bicykel“.
Tým druhým paradoxom boli hodnotenia, ktoré sa od niektorých členov poroty týmto prácam ušli. Špeciálne, ak berieme do úvahy fakt, že prirodzene ako reprezentanti malej krajiny máme rešpekt k prácam z veľkých krajín. Ak potom priemerná práca dostane nadštandardné hodnotenie a vy neviete nájsť dôvod, prečo to tak je, začnete vášnivo diskutovať. A to sa nám, spolu s Dášou, intenzívne darilo. No na finálne hodnotenie to až taký vplyv, zdá sa, nemalo. Miernym rozčarovaním boli nadpriemerné výsledky niektorých podpriemerných prác. Napriek tomu, že sme o týchto prácach diskutovali, napriek tomu, že z diskusie vyplynulo, že sme sa ako porotcovia zhodli na tom, že tá práca až taká výnimočná nebola.
Finálny počet bodov tak v prípade niektorých konkrétnych prihlášok vyvolal na konci hodnotiaceho dňa „mierne“ rozčarovanie, niekedy priam až šok. Samozrejme, nemá zmysel diskutovať, čo je správne a čo nie. Má však obrovský zmysel porovnávať. A preto musím povedať, že po účasti v porote Effie a po zhliadnutí všetkých prihlásených prác musím konštatovať, že slovenská reklama ani rozhodne nie je priemerná, ani rozhodne nie je nudná a už vôbec nie zlá a neefektívna. Naopak, myslím si, že vďaka zhliadnutiu prihlásených prác som na slovenskú brandžu, slovenské reklamy, slovenské reklamné agentúry a zadávateľov na Slovensku neuveriteľne hrdý. Pretože aj vďaka Euro Effie viem, že sme na tom s reklamou na Slovensku obzvlášť dobre a že máme byť na čo hrdí. A to je skvelá správa pre slovenskú reklamu! :-)
Poznámka: Blog vznikol v spolupráci so združením: Ľudia z marketingu. Ronald Lupták je členom združenia.
