Zaujímavý to bol týždeň v mediálnom svete. Aj s presahom do zahraničia. Ale poďme najskôr do vlastnej kuchyne.
RTVS v nedeľu uviedla politickú diskusnú reláciu s novým moderátorom Jozefom Hajkom. Darmo sa snažili Igor Matovič a Ľuboš Blaha prebudiť nového moderátora k lepšiemu výkonu, márne. Jozef Hajko sa nenechal vyrušiť a išiel si ďalej svojím tempom. Viac si môžete prečítať tu. Uvidíme, či Hajka prebudí Markíza, tá vracia na obrazovky diskusnú reláciu Na telo, moderátorom nie je Zlatica Puškárová, ale Michal Kovačič.
Verejnoprávna televízia vrátila na obrazovky aj investigatívnu reláciu Reportéri. Investigatíva sa dnes robí ťažko, ak poctivo, tak aj dlho a médiá stojí peniaze. A niekedy aj dlhoročné súdne spory, ospravedlnenia, prípadne pokuty. Pravdepodobne preto sú dnes Reportéri na Jednotke jedinou investigatívnou reláciou, ktorú vysielajú televízie.
Paľba na Markíze je dávno zrušená, JOJ-ka či TA3 takýto typ programu nemajú. Čo ale musíme povedať, že Reportéri žijú asi iba zo svojho názvu, ten je najvýznamnejší. Najväčšiu slávu dosiahli za posledné obdobie vtedy, keď médiá priniesli informáciu, že ju chce súčasný riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník ukončiť.
To bolo povyku! Relácia, ktorá o sebe hovorí, že sa "vydáva každý týždeň po stopách závažných nových káuz a dramatických príbehov", nakoniec dostala nový termín vysielania, novú vizualitu, nie však dobrý obsah a už vonkoncom nie žiadnu dynamiku.
Ten, kto pozeral prvú časť minulý pondelok, vie, o čom píšem. Ako sa Reportéri v tichosti vrátili na obrazovky, tak sa v tichosti budú, predpokladám, vysielať ďalej. Čo je vlastne premárnená šanca a veľká škoda. Pre porovnanie - keď dvaja robia to isté a nie je to to isté, pozrite si Reportérov Českej televízie. Ale určite dajte šancu aj tým slovenským. Vysielajú sa v pondelok okolo desiatej večer na Jednotke.
Uplynulý týždeň sa diali veľké veci týkajúce sa aj slovenských vydavateľov. V Európskom parlamente sa schvaľovala smernica na ochranu autorských práv v digitálnom prostredí. Výsledok je taký, že na základe novej smernice by v budúcnosti technologické giganty ako Google či Facebook mali za zdieľanie autorských diel platiť.
Netýka sa to iba vydavateľstiev, ale aj filmového a hudobného priemyslu. O čo vlastne v tomto spore ide? Sú naozaj v hre prioritne autorské práva? Veľmi pekne to vo svojom príhovore napísal Alexej Fulmek, riaditeľ vydavateľstva Petit Press (SME) a zároveň šéf Asociácie vydavateľov tlače.
Predpokladáme, že aj vy, keď potrebujete niečo vyhľadať, zadáte do múdreho Google vyhľadávača slovo a za pár sekúnd dostanete množstvo ponúk, na ktoré stačí jednoducho kliknúť. "V takejto chvíli sa stáva Google distribútorom obsahu, za ktorý nezaplatí ani cent. Možno by bolo všetko v poriadku, keby popri tom nepredával inzerciu, čo znamená, že si môžete kúpiť vo vyhľadávaní pozíciu, ktorá by bola viditeľnejšia, ako je pozícia vášho konkurenta," píše Alexej Fulmek.
V súčasnosti odchádza na takúto reklamu viac ako trištvrtiny príjmov zo slovenského digitálneho prostredia. A tak je to aj v iných krajinách Európy. Keby mal Google vyprodukovať toľko obsahu, ktorý dokáže ponúknuť prostredníctvom svojho prehliadača, musel by na tvorbu obsahu zamestnať množstvo ľudí, odborníkov, novinárov a jeho reklama by zďaleka nebola taká lacná, ako je teraz. Podobne, i keď na inom princípe, to funguje na Facebooku či Twittri.
Vydavatelia nerobia nič iné, len chránia svoje ekonomické záujmy aj autorské práva, aby dokázali vyprodukovať pre čitateľov obsah. Tvorba prémiového obsahu stojí peniaze a veľkú časť z nich si berú globálni hráči. Preto žiadajú väčšiu rovnováhu na trhu. A férové prostredie pre produkciu kvalitného obsahu. Verme, že im nová smernica pomôže.