Zo štvoro eurovolieb za posledných 15 rokov som sa zúčastnil troch. S tým, aby v nich rezonovala aj potreba zlepšovať podnikateľské prostredie a zachraňovať klesajúcu konkurencieschopnosť. Z pohľadu na eurovoľby cez prizmu propodnikateľských tém vyplýva niekoľko postrehov. Tak o Slovensku, ako aj o Európskej únii.
Pokiaľ ide o Slovensko, musíme konštatovať, že pokračuje dlhodobý pokles dopytu po skutočných riešeniach, po programoch. Tomu sa prispôsobila aj politická ponuka, keď strany namiesto programov a riešení oslovujú voličov krátkymi sloganmi, niekoľkými bodmi, desatorami či maximálne niekoľkými stranami. Ak to takto pôjde ďalej, strany ponúkajúce programy budú vytlačené mimo parlamentu, vytratia sa z ponuky. A z toho, čo zostane, budú frustrovaní voliči ešte frustrovanejší.
Základným problémom Slovenska aj EÚ je stagnujúca ekonomika. A politiky, ktoré ju v predchádzajúcich rokoch ešte viac spomaľovali. Sociálne štandardy a európsky spôsob života sú v ohrození. Ešte väčší problém je, že ľudia toto ohrozenie nevnímajú. Prosperitu berú ako niečo zaručené. Ekonomika je pre nich perpetuum mobile, ktoré uspokojí akékoľvek ich nároky, ktoré politici schvália. Táto ilúzia je základom zdanlivého paradoxu. Keďže voličov tieto témy vôbec neoslovujú, politické strany ich kŕmia pseudoproblémami a neprinášajú naliehavo potrebné riešenia na zvýšenie konkurencieschopnosti.
Tohtoročné eurovoľby neprinesú zásadné zmeny v zložení Európskeho parlamentu a Európskej komisie. A tým ani v ich politikách, čo je obrovská škoda. Európska únia by akútne potrebovala zmenu kurzu z predchádzajúceho obdobia. Naliehavo potrebná je ochota zrevidovať škodlivé rozhodnutia predchádzajúcej Komisie, pokiaľ ide o Zelenú dohodu.
Nemenej dôležité bude, aby staronová väčšina v parlamente nepokračovala v snahe o prílišnú centralizáciu rozhodovania v Bruseli, lebo to prináša dezintegračné pnutia. Kľúčové bude aj to, do akej miery budú všetci ochotní a schopní splniť to, čo pred voľbami sľubovali: že zvýšenie konkurencieschopnosti sa musí dostať do centra rozhodovania na úrovni EÚ.
Dočkáme sa týchto zmien od ľudovcov či liberálov v Európskom parlamente? Sotva. Ich politiky sa totiž dosť výrazne odchýlili od toho, čo znamenali kedysi. Liberáli postupne začali čoraz viac podporovať protitrhové a centralizačné návrhy a prestali byť de facto liberálmi. To isté sa dá povedať o ekonomických postojoch ľudovcov v Európskom parlamente. Ak teda aj naďalej budú súčasťou väčšiny v Európskom parlamente, nič pozitívne pre podnikateľov a firmy to automaticky neznamená.