Skončili voľby do Európskeho parlamentu. Na Slovensku sa volebné miestnosti uzavreli až na pár výnimiek v sobotu, niektoré členské krajiny Európskej únie volili aj v nedeľu. Ako posledné z dvadsaťsedmičky uzavrelo svoje volebné miestnosti Taliansko, a to o 23. hodine. Prvé volebné odhady už večer potvrdili očakávaný úspech krajnej pravice, a to najmä v Nemecku, Rakúsku a Francúzsku.

Celkovo sa v rámci Únie rozhodovalo o obsadení 720 europoslaneckých kresiel. Prieskumy predpokladali nárast hlasov pre krajnú pravicu. Zloženie EP naznačí, kam sa bude úniová politika uberať v nasledujúcich piatich rokoch. Výsledky eurovolieb mohli byť zverejnené až po uzavretí posledných volebných miestností.

V nedeľu sa hlasovalo v Belgicku, Bulharsku, Dánsku, Nemecku, Estónsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Chorvátsku, Cypre, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Rakúsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku, Fínsku a Švédsku a spomínanom Taliansku.

V doterajšom Európskom parlamente existuje sedem politických skupín – ľudovecká frakcia (EPP), frakcia socialistov a demokratov (S&D), liberálna frakcia Renew, frakcia Zelených/Európskej slobodnej aliancie, frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), Skupina pre identitu a demokraciu (ID) a ľavice v Európskom parlamente (GUE/NGL).

Stredopravá EPP bude mať v novom Európskom parlamente 191 mandátov, čo je o 15 viac ako doteraz. Frakcia socialistov a demokratov (S&D) by podľa odhadov mohla skončiť druhá so 135 mandátmi (čo je o štyri menej).

Na treťom mieste by mala byť liberálna Obnova Európy (Renew Europe) s 83 mandátmi, čo je o 19 menej ako v súčasnom europarlamente. Konzervatívna frakcia ECR by mala mať 71 mandátov a krajne pravicová Identita a demokracia (ID) 57 kresiel. Pre obe tieto politické skupiny to znamená posilnenie.

Výrazne si pohoršili Zelení, ktorý by mali získať 53 mandátov, zatiaľ čo doteraz ich mali 72. Ľavice v EP (GUE/NGL) by podľa odhadov mala získať o dva mandáty menej, než mala doteraz, teda 35. Celkom 45 europoslancov je nezaradených, čo znamená, že v súčasnom europarlamente nepatrili do žiadnej zo skupín.

Ďalších 50 novozvolených europoslancov odhady zaradili do takzvanej skupiny Ostatné, čo znamená, že sa ešte nevie, do akej z frakcií sa pričlenia. Počty členov jednotlivých politických skupín sa tak ešte môžu meniť.

Obavy z väčšej roztrieštenosti

Posilnenie krajnej pravice môže podľa expertov znamenať, že Európsky parlament nebude príliš naklonený prijímaniu noriem súvisiacich s bojom proti zmene klímy. Zároveň bude zrejme viac podporovať opatrenia obmedzujúce imigráciu do Európskej únie.

Niektorí odborníci sa však obávajú aj väčšej roztrieštenosti nového europarlamentu, čo by mohlo skomplikovať prijímanie dôležitých opatrení súvisiacich s geopolitickými výzvami, ako je ruská agresia na Ukrajine či vzťahy s Čínou.

Volebná účasť podľa prvých odhadov bola 51 percent, oznámil hovorca Európskeho parlamentu. Pri voľbách pred piatimi rokmi bola konečná volebná účasť v celej únii 50,66 percent.

Predseda európskych ľudovcov Manfred Weber už po zverejnení prvých odhadov vystúpil pred novinármi a poďakoval voličom za to, že vďaka nim frakcia opäť zvíťazila. „Teraz bude otázkou, či vytvoríme proeurópsku väčšinu,“ dodal a vyzval druhých socialistov a tretích liberálov, aby sa k nim pripojili a pracovali spoločne na vytvorení tejto väčšiny.

O vytvorení proeurópskej a prodemokratickej väčšiny hovoril aj podpredseda európskych socialistov (S&D) Pedro Marques. Vylúčil však akúkoľvek spoluprácu s krajnou pravicou, konkrétne ako s konzervatívcami z ECR, tak so skupinou Identita a demokracia (ID). Spomenul ale možnú spoluprácu so zástupcami frakcie Zelených.

Von der Leyenová: Sme kotvou stability

„Vyhrali sme európske voľby, sme zďaleka najsilnejšou stranou, sme kotvou stability,“ vyhlásila po uzavretí volebných miestností vedúca kandidátka EPP a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Ako zdôraznila, stredové strany si udržali hlasy, avšak podporu získala aj extrémne hnutie naľavo aj napravo. „Chcem spolupracovať s tými, ktorí sú proúkrajinskí,“ uviedla ohľadom hľadania väčšiny v Európskom parlamente.

Som si istá, že sa môžem opäť stať šéfkou Európskej komisie,“ dodala s tým, že ju ešte čaká „veľa práce“. Na zvolenie potrebuje podporu 361 europoslancov v Európskom parlamente a rovnako aj kvalifikovanej väčšiny únijných premiérov a prezidentov. Celkom sa v rámci únie rozhodovalo o obsadení 720 europoslaneckých kresiel.

Nemecko

Víťazná nemecká opozičná konzervatívna únia CDU/CSU bude mať v novom Európskom parlamente 30 z 96 kresiel vyhradených pre Nemecko, čo je o jeden mandát viac ako teraz. Vo svojom prepočte to uviedla verejnoprávna televízia ARD.

CDU/CSU podľa prepočtov verejnoprávnych televízií ARD a ZDF vyhrala so zhruba 30 percentami, nasleduje pravicovo populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá vďaka 15,9 percenta hlasov získa 16 europoslaneckých mandátov. AfD doteraz mala deväť europoslancov.

Tretia sociálna demokracia (SPD) kancelára Olafa Scholza, ktorá vo voľbách dostala 14 percent hlasov, bude mať 14 europoslancov, čo je o dva menej. Vládni Zelení, ktorí doteraz mali v europarlamente 21 kresiel, sa budú musieť uspokojiť s 12 mandátmi. Rovnako vládni slobodní demokrati (FDP) v europarlamente zostanú s existujúcimi piatimi zákonodarcami.

Postkomunistická Ľavica, ktorá doteraz držala päť kresiel, bude mať novo tri. Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktoré vzniklo odštiepením od Ľavice, získalo šesť mandátov.

Zo strán, ktoré nie sú zastúpené v Spolkovom sneme, sa do europarlamentu dostali recesisti z Die Partei (dve kreslá), Slobodní voliči (tri kreslá), Volt (dve kreslá), Strana na ochranu zvierat (jedno kreslo), ekologické zoskupenie ÖDP (jedno kreslo) a strana Rodina (jedno kreslo)

Francúzsko

Vo Francúzsku vyhralo krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktoré získalo približne 32 percent hlasov. Hnutie Obnova prezidenta Emmanuela Macrona má okolo 15 percent, uviedli v nedeľu večer prvé povolebné odhady zverejnené francúzskymi médiami. Macron reagoval vypísaním predčasných legislatívnych volieb.

„Rozhodol som sa, že vám dám znova šancu rozhodnúť o budúcnosti nášho parlamentu vo voľbách,“ uviedol Macron v krátkom televíznom vystúpení. Prvé kolo volieb vypíše na 30. júna, druhé na 7. júla.

Vzostup krajnej pravice, ktorá voľby podľa prvých odhadov s veľkým náskokom vyhrala, označil Macron za nebezpečenstvo pre Francúzsko. Líder kandidátky RN Jordan Bardella vyzval na vypísanie predčasných parlamentných volieb v reakcii na zverejnenie odhadov.

Česko

V Česku vyhralo hnutie ANO. Od voličov získalo 26,14 percenta hlasov, bude tak mať sedem mandátov z celkových 21. Druhá koalícia SPOLU obsadí s 22,27 percentami šesť kresiel.

Uspela tiež koalícia Prísahy a Motoristov, ktorá obsadí dve kreslá, rovnako tak zoskupenie Stačilo! Naopak Piráti obhájili z troch mandátov len jeden, iba jedného europoslanca bude mať aj SPD.

Taliansko

V Taliansku voľby do Európskeho parlamentu podľa odhadov vyhrala vládna strana Bratia Talianska (FdI) premiérky Georgii Meloniovej so ziskom medzi 26 a 30 percentami. Druhá skončila opozičná Demokratická strana (PD) s 21 až 25 percentami. Tretí je s desiatimi až 14 percentami Hnutia piatich hviezd (M5S). Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na odhad pre taliansku televíziu RAI.

Meloniová podľa pozorovateľov voľby pojala ako referendum o sebe samej. Za svoju stranu radenú ku konzervatívcom či krajnej pravici kandidovala vo všetkých volebných obvodoch a voliča vyzvala, aby jej dávali aj preferenčné hlasy. Za cieľ označila obhájenie výsledku z parlamentných volieb v roku 2022, kedy jej strana dostala 26 percent hlasov, čo sa jej podľa všetkého podarilo.

Ako predpokladali politológovia, časť zisku Meloniovej a jej strany pôjde zrejme na úkor koaličnej a krajne pravicovej Ligy, ktorá má podporu ôsmich až desiatich percent voličov. O niečo lepšie je na tom stredopravé zoskupenie Hore, Taliansko s 8,5 až 10,5 percenta.

Rakúsko

V Rakúsku už prvé večerné odhady hovorili o víťazstve opozičných Slobodných (FPÖ), čo sa po vyhlásení oficiálnych výsledkov potvrdilo, získali 25,7 percentami pred vládnymi ľudovcami s 24,7 percentami a sociálnymi demokratmi s 23,2 percentami. Posledné európske voľby v alpskej krajine jasne vyhrali ľudovci s 34,6 percentami.

FPÖ išla do hlasovania prvýkrát ako jasný favorit, prieskumy verejnej mienky jej prisudzovali až 30-percentnú podporu. Odhad zverejnený agentúrou APA, verejnoprávnou televíziou ORF a serverom Puls 24 jej úlohu potvrdil a naznačil, že sa Rakúsko posunie doprava, podobne ako sa to očakáva v týchto voľbách aj v ďalších krajinách.

Do europoslaneckých kresiel v Bruseli a Štrasburgu zasadnú aj zástupcovia vládnych Zelených s 10,7-percentnou podporou a liberálne a silne proeurópske strany NEOS s 9,9 percenta.

Z 20 rakúskych mandátov ich Slobodní získavajú šesť, po piatich budú mať ľudovci a sociálni demokrati. NEOS a Zelení majú po dvoch.

Posledné eurovoľby v alpskej krajine ešte jasne vyhrali ľudovci s 34,6 percenta, pred sociálnymi demokratmi s 23,9 percenta a Slobodnými so 17,2 percenta.

Poľsko

Občianska koalícia (KO) premiéra Donalda Tuska vyhrala v Poľsku podľa odhadov voľby do Európskeho parlamentu so ziskom 38,2 percenta pred opozičným zoskupením Právo a spravodlivosť (PiS), ktoré podporilo 33,9 percenta hlasujúcich. Napísali to server denníka Rzeczpospolita a agentúra Reuters, podľa ktorej Občianska koalícia urobila krok k tomu, aby sa stala dominantnou politickou silou v krajine.

Tusk po oznámení odhadov vyhlásil KO za víťaza hlasovania a Poľsko vzhľadom na výsledky v Nemecku a Francúzsku za „maják nádeje pre Európu“. „Z veľkých krajín Poľsko ukázalo, že tu víťazí demokracia,“ nechal sa počuť politik, ktorý hlasovanie označoval za voľbu medzi bezpečnou budúcnosťou v srdci Európskej únie v prípade víťazstva svojho zoskupenia, a nebezpečnou budúcnosťou, ak by zvíťazilo nacionalistické PiS, ktoré viedlo s EÚ rad konfliktov.

Na treťom mieste za dvojicou najsilnejších strán, medzi ktorými sa v predvolebných prieskumoch rozdiel pohyboval v rozmedzí štatistickej chyby, bude zrejme krajne pravicová Konfederácia s 11,9 percentami. Nasleduje centristická Tretia cesta s 8,2 percentami a Ľavice so 6,6 percentami.

Maďarsko

Strana Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána získala vo voľbách do Európskeho parlamentu 43,8 percenta hlasov a oproti minulým voľbám si pohoršila. Najsilnejšia opozičná strana TISZA má 31 percent, čo výrazne prevyšuje zisk Orbánových hlavných vyzývateľov z predchádzajúcich eurovolieb. O priebežných výsledkoch informovala agentúra Reuters po sčítaní 40 percent maďarských okrskov.

Pred piatimi rokmi Fidesz získal 52 percent hlasov a 13 z 21 maďarských kresiel v EP. Teraz podľa aktuálnej projekcie mieri k zisku 11 mandátov. TISZA, ktorú vedie niekdajší člen Orbánovej strany a jeho aktuálny tvrdý kritik Péter Magyar, by mala získať sedem kresiel.

Belgicko

V nedeľných federálnych a regionálnych voľbách v Belgicku uspeli flámski nacionalisti z Novej flámskej aliancie (N-VA) a valónski centristi z Reformného hnutia (MR). Rovnaký výsledok si strany pripísali aj v európskych voľbách. Výrazný neúspech zaznamenala liberálna strana premiéra Alexandra De Crooa, ktorý oznámil demisiu.

Strana Flámsky záujem si zaistila s necelými 14 percentami hlasov tri mandáty, pripojí sa k európskej frakcii Identita a Demokracia (ID).

V nadchádzajúcich mesiacoch Belgicku čakajú rokovania o vytvorení vládnej koalície medzi prevažne pravicovo orientovanými stranami z flámsky hovoriaceho severu a ľavicovejšou orientovanými stranami z frankofónneho juhu. Stanica RTBF však poukazuje na to, že stredové a pravicové strany majú vo federálnom parlamente spolu 80 mandátov zo 150. Vo výpočte je zahrnutá aj N-VA. V rokoch 2010 až 2011 vytvorilo Belgicko svetový rekord, keď sa vládu podarilo vytvoriť až o 541 dní.

„Zostavovanie vlády v Belgicku vždy trvá dlho a to sa očakáva aj teraz,“ povedal profesor politológie Carl Devos z univerzity v Gente. De Croova vláda zostane v úrade ako dočasná.

Bulharsko

V Bulharsku ľudia vyberali o päť europoslancov viac. Hlasovanie, ktoré prebehlo zároveň s predčasnými parlamentnými voľbami, ovládla strana GERB bývalého premiéra Bojka Borisova so ziskom 26,2 percenta. Druhá skončila koalícia centristického zoskupenia Pokračujeme v zmene (PP) a pravostredovej strany Demokratické Bulharsko (DB), ktorá získala 15,7 percenta hlasov.

Dánsko

V Dánsku uspela opozičná Socialistická ľudová strana so 17,2 percenta pred sociálnou demokraciou premiérky Mette Frederiksenovej s 15,6 percenta. Podľa odhadov je potom tretia najsilnejšia Liberálna strana Venstre, ktorú podporilo 13,9 percenta voličov, a štvrtá Liberálna aliancia so 7,8 percenta.

Druhé miesto a len 15,6 percenta pre stranu Frederiksenovej, ktorá sa tento týždeň stala terčom napadnutia, označujú pozorovatelia v Dánsku podľa portálu Politico za „veľké sklamanie“ pre túto 46-ročnú političku.

Estónsko

V Estónsku tesne pred voľbami viedli sociálni demokrati, tesne nasledovaní pravicovou stranou Vlasť (Isaama). Tá ale nakoniec zvíťazila s 21,50 percentami. Sociálni demokrati (SDE) skončili druhí s 19,30 percentami av tesnom závese za nimi so 17,90 percentami potom vládna Reformná strana (ER). Pravicovo populistická Konzervatívna ľudová strana Estónska (EKRE) brala 14,90 percenta. Na hranici zvoliteľnosti sa už pred voľbami podľa prieskumov pohybovala ľavicová Estónska strana stredu.

Litva

Voľby v Litve prekvapivo vyhralo súčasné vládne zoskupenie - konzervatívny Vlastenecký zväz - ktoré má stabilnú voličskú základňu, ktorá doviedla stranu k víťazstvu s 21,3 percenta hlasov. Podľa predvolebných prieskumov mali zvíťaziť sociálni demokrati, tí však skončili na druhom mieste s 18 percentami.

Litovci v máji volili v dvojkolesovej priamej voľbe prezidenta, av krajine je tak poznať určitá únava z volieb, píše Euractiv. V predchádzajúcom hlasovaní do Európskeho parlamentu v roku 2019 volebná účasť v Litve predstavovala 53 percent, čo je o niečo viac ako celoeurópsky priemer, tento rok sa ale hlboko prepadla, prišlo iba necelých 29 percent oprávnených voličov.

Lotyšsko

Európske voľby v Lotyšsku vyhrala vládna koalícia Nová jednota s 25,1 percenta pred opozičnými konzervatívcami z Národnej aliancie, ktorí získali 22,1 percenta. Obe zoskupenia si dali za cieľ vo voľbách získať viac ako dva existujúce mandáty, čo sa im ale nepodarilo, po zverejnení výsledkov je jasné, že zostali na svojom.

Šancu vrátiť sa do povedomia voličov majú sociálni demokrati, ktorí po zisku 7,1 percenta hlasov získali jeden mandát.

O deväť lotyšských mandátov sa uchádzalo 271 kandidátov z celkom 16 kandidátnych listín, čo je tretí najvyšší počet v celej EÚ a najväčší počet kandidátov na obyvateľa, uviedla lotyšská verejnoprávna stanica LSM.

Luxembursko

Hlasovanie je v Luxembursku povinné. V krajine sa ale pred rokom konali komunálne voľby a vlani v októbri voľby parlamentné, miestni voliči sú tak podľa expertov už trochu unavení. O šesť mandátov pre Luxembursko sa uchádzali kandidáti z celkom 13 strán.

Hlavné politické sily prevažne zdieľajú európsku zahraničnú politiku a vnútropolitické témy sa príliš nepreberajú. S 22,91 percenta hlasov nakoniec zvíťazila Kresťansko-sociálna ľudová strana (CSV/PCS) v tesnom závese s druhou Luxemburskou socialistickou robotníckou stranou (LSAP/POSL). Tretia Demokratická strana brala 18,29 percenta.

Fínsko

Vo Fínsku vyhrala vládnuca Národná koaličná strana (KOK) - má 24,8 percenta hlasov. Druhá skončila Ľavicová aliancia so 17,3 percenta, nasledovaná sociálnymi demokratmi so 14,9 percenta a Stranou stredu s 11,8 percenta.

Chorvátsko

V Chorvátsku uspelo centristické vládne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) premiéra Andreja Plenkoviča s 33,7 percentami hlasov. Druhá skončila koalícia Sociálnodemokratickej strany (SDP) s 27,8 percentami, ďalšie strany majú už veľký odstup. Chorváti vyberali 12 zástupcov do EP.

Cyprus

Na Cypre vyberali voliči šesť europoslancov. Prvý odhad dával takmer vyrovnanú šancu na víťazstvo vládnucemu pravicovému Demokratickému zhromaždeniu (DISY) s 23,8 percentami hlasov a komunistickej Pokrokovej strane pracujúceho ľudu (AKEL), ktorá získala 23,1 percenta.

Malta

Na Malte, kde funguje systém dvoch veľkých politických strán, sú tesne na čele vládnuci labouristi so 44,7 percentami. Opozičná pravicová Nacionalistická strana získala podľa odhadu v súboji o šesť europarlamentných kresiel 42,5 percenta hlasov.

Holandsko 

Najviac kresiel získala proeurópska aliancia sociálnodemokratickej Strany práce a Zelenej ľavice, a to osem – o jedno menej ako v minulom parlamente. Krajne pravicová Strana pre slobodu Geerta Wildersa získala šesť kresiel, čo je o päť viac ako v minulom Európskom parlamente, exit polly jej však prisudzovali ešte o jedno kreslo viac.

Tento rozdiel jedného kresla však Wildersovu radosť nezmiernil. „Stále sme najväčšími víťazmi s piatimi kreslami navyše!“ napísal na sociálnej sieti X.

Wildersova strana sa pred pol rokom prebojovala k veľkému víťazstvu v celoštátnych voľbách a je na čele počas dlhotrvajúcich rokovaní s ďalšími tromi stranami o vytvorení vládnej koalície.

Portugalsko

V Portugalsku boli voľby súbojom medzi vládnucou DA a ľavicovou opozíciou. Tá podľa odhadu získala 31,4 percenta, zatiaľ čo centristi 30,6. Menší podiel z celkového počtu 21 portugalských kresiel získa ešte Liberálna iniciatíva (IL) s 9,8 percentami a krajne pravicové zoskupenie Dost (Chega), ktoré získalo 9,2 percenta.

Rumunsko

Rumunské voľby skončili triumfom širokej koalície, ktorú vytvorili stredoľavicová Sociálnodemokratická strana (PSD) a stredopravicová Národno liberálna strana (PNL). Podľa odhadov má 54 percent hlasov. Nasleduje s veľkým odstupom nacionálne konzervatívny Zväz pre jednotu Rumunov (AUR) so 14 percentami a proeurópska koalícia reformistov (ADU) s 11 percentami. Tri štvrtiny z 33 rumunských poslancov by mali zamieriť do dvoch najväčších europarlamentných frakcií, k ľudovcom a socialistom.

Grécko

Grécke voľby do Európskeho parlamentu (EP) vyhrala pravicová vládna Nová demokracia (ND) so ziskom takmer tretiny hlasov. Na ďalších dvoch miestach sú s odstupom ľavicové zoskupenia SYRIZA a PASOK, vyplýva z odhadu zverejneného EP.

Gréci vyberali do 720-členného zákonodarného zboru celkom 21 europoslancov. Konzervatívna strana premiéra Kyriakosa Mitsotakisa je súčasťou najsilnejšej europarlamentnej frakcie ľudovcov, kde má teraz šesť zástupcov. Odhady jej prisudzujú približne 30 percent hlasov. Mitsotakis, ktorý pred rokom obhájil svoj mandát drvivým víťazstvom a ziskom 40 percent hlasov v parlamentných voľbách, si pritom ako cieľ stanovil zisk najmenej 33 percent hlasov.

Ľavicová opozícia si podľa odhadu rozdelí ďalšie dve miesta. SYRIZA získa necelých 16,7 percenta hlasov, PASOK 12,4. Komunistom (KKE) odhad prisudzuje 9,1 percenta a nacionalistickej strane Grécke riešenie (EL) 8,8 percenta. Ďalšie strany sa pohybujú okolo trojpercentného prahu, ktorého prekročenie je pre zisk mandátov nutné.

Slovinsko

Slovinské eurovoľby ovládla Slovinská demokratická strana (SDS) s 31,26 percenta hlasov. Stredoľavicové liberálne Hnutie Sloboda získalo 21,84 percenta. S odskokom sa potom do europarlamentu prebojovala zelená strana Vesna s 10,34 percentami hlasov.

Španielsko

V Španielsku budú vo voľbách do Európskeho parlamentu tesne prví opoziční ľudovci (PP) so ziskom 32,4 percenta pred vládnymi socialistami (PSOE) s 30,2 percentami. Vyplýva to z odhadov zverejnených EP.

Podľa denníka El País odhad prepočítaný na mandáty znamená, že ľudovci získajú 21 až 23 kresiel a socialisti 20 až 22 z celkového počtu 61 kresiel vyhradených Španielsku. Na treťom mieste je krajne pravicový Vox s 10,4 percentami, čo by malo znamenať šesť až sedem kresiel.

Do Európskeho parlamentu smerujú aj zástupcovia krajne ľavicového zoskupenia Sumar, ktoré má podporu 6,3 percenta hlasujúcich, a podobne orientovaného Podemos so 4,4 percentami. Do Štrasburgu a Bruselu svojich politikov vyšle aj niekoľko ďalších menších strán, najmä zástupcovia katalánskych separatistov, ktorých zastúpenie v EP bude však podľa španielskych médií slabšie ako doteraz.

Švédsko

Európske hlasovanie vo Švédsku podľa odhadov vyhrali opoziční sociálni demokrati s 23,1 percentami pred vládnou stranou Umiernení so 17,3 percentami. Prekvapivo až štvrtá je protiimigračná strana Švédski demokrati s 13,9 percentami.

Vo Švédsku, na ktoré pripadá 21 kresiel v Európskom parlamente, predvolebné prieskumy protiimigračným Švédskym demokratom dávali okolo 20 percent, a tým aj druhé miesto. Podľa odhadov ich však preskočila aj tretia strana Zelených s 15,7 percentami.