Vojnový konflikt na Ukrajine zosilňuje tlak na energetickú sebestačnosť Európskej únie. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac obnoviteľných zdrojov energie. Komisia v snahe urýchliť zavádzanie obnoviteľnej energie navrhla zvýšiť cieľ Únie na rok 2030 z pôvodne plánovaných 32 na 45 percent.
Menej náročný cieľ na rok 2020 na úrovni 20 percent Európska únia splnila, keďže dosiahla 22 percent. Na dosiahnutie ambicióznejších 45 percent bude však transformácia energetického systému v jednotlivých krajinách nevyhnutná.
Urýchlenie prechodu na zelenú energiu sa týka aj Slovenska. Aj nám sa v roku 2020 podarilo naplniť 14-percentný cieľ, keďže podiel energie z obnoviteľných zdrojov sme dosiahli na úrovni vyše 17 percent. Má to však háčik. Nielenže sme mali jeden z najnižších cieľov v Únii, ale k jeho naplneniu nám významne dopomohli domy vykurované drevom a štiepkou. A nad tým odborníci na obnoviteľné zdroje iba nechápavo krútia hlavou a upozorňujú na významné množstvo vzniknutých emisií – navyše bez použitia sofistikovanejších filtračných technológií.
Dobrou správou je, že potenciál zelenej energie je na Slovensku veľký. Popri dreve, bioplyne či energii z vody, vetra a slnka môže byť v nasledujúcich rokoch vhodnou možnosťou dosiaľ naplno nevyužívaná geotermálna energia. Naša krajina sa totiž nachádza z veľkej časti na horninovom podloží, ktoré získavaniu „energie zo zeme“ doslova praje. Zvlášť v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádza geotermálna energia, ktorá má potenciál aj na výrobu elektrickej energie.
Z energetického potenciálu geotermálnych vôd na Slovensku sa aktuálne využívajú iba približne dve percentá. Pri väčšom využívaní geotermálnej energie by sme mohli ekologickým teplom a elektrinou zásobovať desiatky tisíc domácností.
Ďalšou z možností, ktorá by dokázala nielenže zvýšiť podiel OZE, ale aj odbremeniť Slovensko od neekologického skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu na elektrinu a teplo v zariadeniach pre energetické využitie odpadu – ZEVO. Vyše 48 percent komunálneho odpadu na Slovensku končí naďalej na skládkach a iba necelých osem percent sa energeticky zhodnocuje v dvoch zariadeniach ZEVO, v Bratislave a Košiciach. To však nestačí. Ak by sme v budúcnosti chceli vo väčšej miere z odpadu vyrábať elektrinu a teplo, bude potrebné zrealizovať výstavbu minimálne 5 takýchto zariadení.
Únia plánuje do konca dekády investovať 300 miliárd eur na zníženie závislosti od ruských energií, čo je pre Slovensko historická šanca využiť jeho potenciál obnoviteľných zdrojov. Nepremárnime ju.