V roku 2015 bude pokračovať rozpad formálne ešte stále existujúceho svetového poriadku založeného na systéme OSN. Ten sa prejavuje nielen tým, že medzinárodné právo je v troskách a žiadna z veľmocí necíti potrebu dodržiavať pravidlá, ale aj tým, že už dochádza nielen k zmene usporiadania po druhej svetovej vojne (rozpad Sovietskeho zväzu, Československa a Juhoslávie, zjednotenie Nemecka), ale aj po prvej (rozpad štátov Blízkeho východu). A čo je horšie, destabilizácia sa presúva do geopoliticky najcitlivejšej oblasti. Prognózovať, čo z toho vznikne, je veľmi komplikované, ja ostanem pri svojom dlhodobom varovaní, že ak sa zásadným spôsobom nezmení politika kľúčových svetových hráčov, novej globálnej vojne sa nevyhneme.
Studená vojna
Pod zásadnou zmenou medzinárodnej politiky mám na mysli najmä návrat k predvídavosti vtedajšieho sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, ktorý načrtol víziu spoločného európskeho domu zaručujúceho všetkým štátom rovnakú bezpečnosť, ale aj k Parížskej charte pre novú Európu schválenej štátmi OBSE v novembri 1990, podľa ktorej malo vzniknúť široké pásmo stability, mieru a priateľstva od Vancouvru až po Vladivostok. Väčšina problémov súčasného sveta spočíva v tom, že sme neopustili mentalitu studenej vojny vrátane jej inštitucionálnych štruktúr.
NATO prehralo v Afganistane
Naďalej bude pokračovať destabilizácia Blízkeho východu, južnej Ázie, ale aj východnej Európy. Hoci to oficiálne miesta nepriznávajú, NATO prehralo vojnu v Afganistane. Vyžiadala si desaťtisíce mŕtvych a nesplnila svoj základný proklamovaný cieľ: nastoliť poriadok a bezpečnosť v krajine. Naopak. Každý rok je krvavejší, agresia západných spojencov podnietila a zvýšila ďalšie násilie v regióne, a to aj v oblastiach, kde sa predtým nebojovalo, najmä v Pakistane, a v tomto roku predpokladáme rozsiahlu ofenzívu Talibanu už na jar tohto roku s cieľom dovŕšiť svoje konečné víťazstvo. Tak ako som to prízvukoval už v uplynulých rokoch – Západ sa z tejto strategickej oblasti nestiahne dobrovoľne. Formálne síce deklaruje odchod, tým sa však len zbavuje oficiálnej zodpovednosti, pretože v krajine naďalej ostáva 18000 príslušníkov zahraničných síl a vyše 20000 tzv. kontraktorov, členov súkromných armád. Je to síce len štvrtina z pôvodného počtu, ale Afganistan je naďalej okupovaný, Spojené štáty platia domáce bezpečnostné sily a rozhodujú o ich personálnych zmenách.
Ukrajinská kríza
Na Ukrajine sa bude vliecť dlhotrvajúci konflikt, ktorý nadobúda charakter vojenských operácií, aké sme poznali v časoch bipolárneho sveta, keď zainteresované veľmoci (Washington i Moskva) budú nepriamo, prostredníctvom materiálnych i vojenských dodávok, podporovať obe strany občianskej vojny a neúmerne ju tak predlžovať. Tlak západného spoločenstva na Rusko bude neúčinný a povedie skôr k upevneniu jednoty medzi elitami a verejnosťou. To je devíza, ktorú Západ nebude mať. Tam sociálne konflikty budú, naopak, prehlbovať priepasť medzi jednotlivými vrstvami spoločnosti a tento trend nezastaví ani nástup radikálnych ľavicových strán. Európska únia bude čeliť trom veľkým krízam: utečeneckej, energetickej a ekonomickej. Hrozí vážne nebezpečenstvo, že svoju identitu začne budovať na princípoch charakteristických pre tie najhoršie neduhy národných štátov – vymedzením sa voči menšinám, ktoré nie sú súčasťou politického spoločenstva: či už sú to imigranti, etnické a náboženské minority, sociálne vylúčení a podobne. Preto paradoxom zostáva, že Európania inú voľbu ako zjednotiť sa v súčasnom svete nemajú, ale Európska únia je v tomto stave už nereformovateľná. Jej projekt navyše zatieňuje formovanie geopolitických blokov (TTIP, TPP, Eurázijská únia, Hodvábna cesta), ktoré sa môžu stať základom budúceho boja o nové rozdelenie sveta.
Aj preto predpokladám, že rok 2015 môže byť tým kľúčovým obdobím, ktoré naznačí hlavné smery dlhodobého vývoja našej planéty.