Chyby v riadiacich procesoch, ich definovanie a nastavenie, kopírovanie konkurencie, nedostatky v koučingu, nedostatočná, alebo vôbec žiadna komunikácia so spolupracovníkmi, problematické prechody od vízie k určeniu stratégie, neakčnosť, podliehanie normám a štandardom, neznalosť angličtiny. Práve to sú najčastejšie mínusy našich manažérov.
Mali by si na sebe viac všímať chyby. V riadení seba samých a, samozrejme, vo zvládaní spomínaných procesov. Svet biznisu je doslova zahltený rôznymi školeniami, tréningami, koučingom. Konkrétne vám takmer nik z topmanažérov osobné systémové chyby v riadiacich procesoch neprizná. Vedie ich k tomu prirodzený strach. Konkurencia nespí a každému z nich by sa mohla dostať pod kožu. Zrkadlo nielen slovenským (ale i českým) manažérom nastavil profesor Milan Zelený (Fordham University New York City), špecialista v oblasti manažérskych systémov. Hovorí, že manažéri u nás povrchne kopírujú techniky a metódy, pre ktoré nemajú vo svojich firmách vytvorené podmienky. Nedokážu si nájsť vlastný štýl. Kopírovanie aj v tomto prípade nevedie nikam. A navyše je prakticky nemožné.
Zlé nastavenie procesov
Manažéri by zabehané procesy najradšej menili. A v mnohých prípadoch aj každý mesiac. Pozitívna je akurát skutočnosť, že vedia o potrebe inovácie. Jednou z najčastejších chýb je podľa osobných skúseností manažérky Jany Molnárovej práve zlé nastavenie a definovanie riadiacich procesov. Chcieť niečo meniť znamená aj vedieť akým spôsobom. Jadro problému spočíva v prechode od vízie k určeniu stratégie. Každodenné napĺňanie firemných stratégií je veľký problém, s ktorým sa stretol riaditeľ správy Predstavenstva Západoslovenskej energetiky Ján Orlovský. Radoví zamestnanci, ľudia aj na tých najnižších postoch, bývajú odstavení od vnútrofiremných procesov a podielu na rozhodovaní. Nedostávajú pocítiť, že sú to práve oni, na ktorých firma vďaka ich výkonom stojí. Stretáva sa s tým, že veľmi málo manažérov používa spôsob koučovania. Prevláda systém Command and Control namiesto koordinovania a spolupráce.
Umenie počúvať
Nielen z pohľadu Jána Orlovského prevláda deficit v umení počúvať. Manažér sa kvôli návalu denných operatívnych úloh stáva sám sebe podriadeným. Neostáva mu čas na komunikáciu. Ľudom potom vôbec nie sú jasné dôvody istého smeru rozhodovania zo strany manažmentu. Ak im chýba dôvod a cieľ rozhodnutia, nadobúdajú pocit, že sú iba mechanické roboty na vykonávanie príkazov. Narastá v nich pocit neistoty a časom aj frustrácie. Nekladie sa dôraz na ich rozvoj a rastový potenciál. Jednoznačným cieľom je vytváranie zisku. A to nie je možné dosiahnuť bez znalostí v riadení a v konečnom dôsledku aj odborných vedomostí v oblastí financií, kontrolingu a marketingu.
Personálna manažérka Katarína Probstová (Bridge-it) hovorí, že pravým opakom je, že niektorí manažéri zas kladú priveľký dôraz iba na určitú a nimi vyhranenú oblasť - napríklad ekonomické ukazovatele (obraty, zisky, štatistiky). Stretáva sa u manažérov aj s arogantným vystupovaním a nedostatočným prejavom uznania smerom k spolupracovníkom. Nie je zriedkavé, že si od podriadených udržiavajú priveľký až neprimeraný odstup.
Konfrontácia s realitou
Veľké spoločnosti sa stávajú sieťami outsourcovaných zdrojov (najímaním síl z externého prostredia). Malé spoločnosti sa združujú do aliancií, partnerstiev a sietí spolupráce. Tradičná firma sa vďaka tomu transformuje na pružnú podnikateľskú sieť. Strategická flexibilita a organizačná prispôsobivosť sú podľa profesora Zeleného efektívnejšou cestou k úspechu než zastaraná a zabehaná prevádzková výkonnosť. Lepšie je robiť správne veci, než robiť veci správne. Firmy v sieti či aliancii spolupracujú, navzájom si konkurujú. V súčasnosti vzniká nový typ zamestnanca - takzvaný portfolio worker, ktorý pracuje pre viac firiem súčasne (v rámci jednej aliancie). Takýto zamestnanec je strategickým zdrojom pre danú sieť, nielen pre jednu firmu alebo oddelenie. A práve aj to je pádny argument pre to, aby sa firmy a manažéri prestali izolovať a začali vytvárať vlastnú firemnú sústavu riadenia. Mali by však začať predovšetkým sami u seba.
Uvedomiť si, že byť vyváženou osobnosťou je nevyhnutné. Nesmú byť vďaka neznalostiam odkázaní na sprostredkované informácií, ktoré majú predovšetkým masový charakter. Pokiaľ nebudú rozumieť sami sebe, nebudú rozumieť ani spolupracovníkom, trendom trhu a zákazníkovi.