Keď vlani 6. októbra neďaleko od pobrežia Jemenu vybuchol malý motorový čln pri francúzskom ropnom tankeri Lumburg, stálo to život jedného človeka a do mora vytieklo 90 tis. barelov ropy (barel = 159 litrov). Teroristická skupina Al-Kajdá neskôr oznámila, že terčom jej útokov je na ekonomike založený životný štýl Západu. Na videozázname Usámu bin Ládina, ktorý televízia al-Džazíra odvysielala 27. decembra, terorista vyzval svojich prívržencov útočiť na americkú ekonomiku, lebo tá je zdrojom jej vojenskej hegemónie. Že ropa je zbraňou, konštatuje aj Neal Adams vo svojej knihe Terorizmus a ropa. "Napadnite zásobovaciu sieť a vytvoríte reťazový efekt na všetkých svetových trhoch," píše Adams, ktorý dlhé roky pôsobil v petrolejárskom priemysle, hasil ropné vrty a zároveň bol konzultantom CIA pre otázky týkajúce sa bezpečnosti okolo čierneho zlata.
Podľa Energetickej informačnej agentúry (EIA) približne 60 % ropných dodávok sa neprepravuje ropovodmi, ale tankermi. A teroristická hrozba si vynútila zmenu myslenia v zabezpečovaní plynulosti námornej dopravy. Napríklad v Londýne sídliaci Medzinárodný námorný úrad (IMB) -- divízia Medzinárodnej obchodnej komory -- sa posledné dve desaťročia sústredil predovšetkým na potláčanie pirátstva, hojne rozšíreného napríklad v Juhočínskom mori. Teraz svoju pozornosť obrátil hlavne na odhaľovanie zámerov teroristov. "Tí, ktorí sú zodpovední za zabezpečenie prístavov a lodí, musia preniknúť do myslenia teroristov a snažiť sa zistiť, do akej miery sú pre nich atraktívnym cieľom," píše na internetových stránkach MIB jeho šéf Pottengal Mukundan. Za najohrozenejšie sú pritom považované úzke prieplavy na trasách väčšiny ropných tankerov. Ide najmä o úžinu Hormuz, ktorá je vyústením Perzského zálivu do Ománskeho zálivu; o sotva kilometer širokú úžinu Bospor, cez ktorú prúdia dodávky z ropných polí v Rusku a v Kaspickom mori; o úžinu Báb al-Mandáb, ktorá spája Arabské a Čierne more a v najužšom mieste má len 16 kilometrov; o Suezský prieplav, dlhý 190 km a široký 300 metrov, spájajúci Červené a Stredozemné more; o 500-kilometrový Malakkský prieliv medzi Malajziou a Indonéziou, cez ktorý prúdi ropa z Blízkeho východu do Číny, Japonska a ostatných východoázijských ekonomík. Napríklad Čína dováža 60 % ropy a Japonsko nemá žiadne vlastné zásoby. Táto ropa ide cez Hormuz a Malakku -- denne asi 15 mil. barelov.
"Teroristov v týchto oblastiach nedokážeme sledovať o nič viac než pašovanie drog," píše Adams. Teroristi môžu napadnúť tanker smerujúci do ktorejkoľvek destinácie, západnú ekonomiku poškodia zdražením ropy na burzách.
StoryEditor