Rok po zavedení západného cenového stropu pre vývoz ruskej ropy do tretích krajín sa pracuje na ďalšom sprísnení súvisiacich podmienok. Keďže sankčný nástroj v poslednom čase nefungoval podľa plánu, Brusel chce sprísniť monitorovanie a požiadavky na dokumentáciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Sprísnené kontroly dodržiavania cenového stropu by mohli v budúcnosti prepravným lodným spoločnostiam sťažiť účasť na beztrestnom obchádzaní sankcií voči Rusku. V ideálnom prípade by sa o sprísnení malo rozhodnúť do konca roka v rámci dvanásteho balíka sankcií, ktoré zaviedla Európska únia (EÚ) v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine.
Cenový strop vstúpil do platnosti pred rokom spolu s rozsiahlym zákazom dovozu ruskej ropy do EÚ. Jeho cieľom je prinútiť Rusko, aby predávalo ropu zákazníkom v iných krajinách za maximálne 60 amerických dolárov (55,21 eura) za barel (159 litrov). Služby námornej dopravy pre vývoz ruskej ropy sa môžu legálne poskytovať len vtedy, ak cena vyvážanej ropy neprekročí cenový strop. Západné lodné spoločnosti tak môžu naďalej využívať svoje lode na prepravu ruskej ropy do krajín, ako sú India, Čína a Egypt. Nariadenie sa vzťahuje aj na ďalšie dôležité služby, ako je poistenie, technická podpora a finančné a sprostredkovateľské služby.
Podľa výskumníkov z Kyjevskej ekonomickej školy najnovšie údaje v súčasnosti naznačujú, že viac ako 99 percent ruskej ropy vyvezenej v októbri po mori sa pravdepodobne predalo za cenu vyššiu ako 60 USD za barel. Pravdepodobne sa to mohlo stať vďaka sfalšovaným cenovým certifikátom. Okrem toho sa Rusko mohlo čoraz viac spoliehať na tzv. tieňovú flotilu, teda lode, ktoré nie sú vo vlastníctve západných lodných spoločností a nemajú poistenie od západných poisťovní.