Poľsko aj Slovensko zažili v uplynulých týždňoch voľby, ktoré do veľkej miery menia rozloženie mocenských síl v oboch krajinách. Očakávate, že bude medzi nami pokračovať v nezmenenej podobe politická a ekonomická spolupráca, napríklad v rámci Vyšehradskej štvorky?
Áno, samozrejme. Pokiaľ sa bavíme o ekonomike, tak naše krajiny majú podobné problémy. Máme za sebou podobnú skúsenosť transformácie a pred sebou obavy z pasce stredného príjmu. Najmä z toho, aby sme natrvalo nezostali v akomsi poloperiférnom postavení voči západnej Európe. Práve spoločné problémy by nás mali inšpirovať a viesť k hľadaniu spoločných riešení.
Ktoré konkrétne problémy nás najviac ťažia?
Máme predovšetkým obrovský dlh z minulosti, ktorý sa týka nášho infraštruktúrneho prepojenia. Ide o dlh územia Vyšehradskej štvorky, ale tiež širšieho pásu bývalých krajín sovietskeho bloku, ktoré nielen v posledných 30 alebo 50 rokoch, ale v podstate za ostatných 200 rokov nebudovali takmer žiadne prepojenia na osi sever – juh.
To je pravda, dôsledky tohto zanedbania môžeme dodnes vidieť v kontaktoch medzi našimi krajinami, ktoré by si určite zaslúžili väčšiu pozornosť...
Následky tohto javu sú pre nás v dnešnej dobe naozaj veľmi bolestivé. Možno trošku ide o pozostatok nášho periférneho, či dokonca koloniálneho postavenia buď voči západnej Európe, alebo na druhej strane voči Moskve. Tie totiž mali záujem predovšetkým o to, aby komunikácie prebiehali skôr na osi východ – západ. Nemali však už záujem o to, aby sme sa my – myslím tým národy strednej Európy – príliš prepájali medzi sebou.
Týka sa uvedené konštatovanie aj našich dvoch krajín?
Áno, a práve náš poľsko-slovenský príklad je dokonca v tomto ohľade obzvlášť viditeľný. Skutočne máme viac ako 500 kilometrov spoločnej hranice, pričom na nej neexistuje jediné prepojenie prostredníctvom diaľnice či rýchlostnej komunikácie. Toto je obrovský dlh z minulosti, ktorý nevyriešime v jedinom okamihu. Nejaký čas nám bude trvať, kým dáme tieto veci do poriadku. Avšak pokiaľ ich nebudeme systematicky posúvať dopredu – či už práve pomocou platformy V4 alebo formátu Trojmoria, ktorý je podľa mňa ďalším významným nástrojom, ako náš región posilňovať a navzájom prepájať –, tak sa nedostaneme nikam.
Plány vzájomného prepojenia sú síce pekné, ale zatiaľ zostávajú len na papieri. V Poľsku dnes vidíme obrovský rozvoj cestnej infraštruktúry, a to aj smerom na Slovensko. Oneskorenie je skôr na našej strane. Bude Varšava apelovať na slovenskú vládu, aby diaľnici k poľským hraniciam priradila väčšiu dôležitosť?
Povedomie o tom, že je to kruciálna vec, ktorú je potrebné vyriešiť, existuje na oboch stranách hranice. A to tak na úrovni vlád, ako aj podnikateľov či obyčajných ľudí žijúcich v prihraničných oblastiach. My v Poľsku máme z posledných rokov vlastnú skúsenosť týkajúcu sa práve toho, akým neuveriteľným spôsobom dokáže krajinu nakopnúť určité uzavretie dopravnej siete, ktorá je tým dotvorená a kompletná. Okamžite to pozdvihne niektoré regióny, ktoré predtým nestíhali preteky v rámci ekonomického rastu. Zrazu vďaka tomu idú aj tieto oblasti nahor.
V pozitívnom zmysle to pociťujú najmä obyvatelia spomínaných regiónov...
Presne tak. Je pozoruhodné, ako to výrazne mení každodenný život a relativizuje priestor. Miesta, ktoré boli hrozne ďaleko, pretože tam človek musel ísť 12 hodín, sú v jedinom okamihu doslova za rohom. Odrazu už nie je nepredstaviteľné, že z Ostravy pôjdete na víkend autom povedzme do Gdanska, lebo tam dorazíte za štyri hodiny. Takže aj z tejto vlastnej skúsenosti vieme, ako veľmi to môže pomôcť. A určite by sme ju chceli odovzdávať aj na Slovensko.
Stretávate sa vôbec u nás s ochotou inšpirovať sa vašimi skúsenosťami?
Určite áno, aspoň to tak vnímam okolo seba. Slováci a niektoré slovenské médiá si už všimli tento poľský zázrak, ktorý sa týka najmä našej infraštruktúry. A som veľmi rád, že hľadajú odpovede na otázky, ako sa nám to podarilo. Samozrejme, my sa snažíme komunikovať i so slovenskými úradmi, nejako im toto všetko vysvetľovať a pomáhať, pokiaľ je z ich strany záujem. Nedávno začal napríklad vo vašej krajine pôsobiť stavebný gigant Budimex, ktorý už mal možnosť prezentovať slovenským novinárom niektoré svoje postupy. Rovnako môžem v tejto súvislosti spomenúť využívanie európskych či vlastných fondov určených na rýchlu výstavbu infraštruktúry. Taktiež sme radi, že Slovensko na začiatku tohto roka prijalo zákon o prioritných strategických dopravných stavbách.
Vidíte aj v ňom inšpiráciu z vašej krajiny?
Áno, naozaj čiastočne nadväzuje práve na poľské skúsenosti a mohol by pomôcť urýchliť stavebné práce. Hlavne som však rád, že v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa opäť veľmi výrazne píše, že dokončenie oboch kľúčových komunikácií, ktoré sú pre nás chrbticou vzájomného prepojenia – teda diaľnice D3 a rýchlostnej cesty R4 –, je pre Slovensko prioritnou záležitosťou. Pevne dúfam, že toto všetko sú dobré signály, ktoré nám budú ukazovať cestu k akýmsi lepším zajtrajškom. Najmä čo sa týka priamej a bezprostrednej prepojenosti medzi Poľskom a Slovenskom.
Zostáva vám 62% na dočítanie.