Členské štáty Európskej únie v pondelok schválili dohodu medzi Bruselom a Nemeckom, ktorá zrušila blokádu Berlína v prípade plánovaného a postupného ukončenia predaja nových áut na fosílne palivá do roku 2035. Informovala o tom agentúra AFP.
Hovorca Švédska, ktoré je aktuálne predsedníckou krajinou Európskej únie, uviedol, že veľvyslanci 27 členských štátov bloku dohodu podporili.
Očakáva sa, že ministri energetiky dajú dohode konečnú zelenú v utorok 28. marca. na stretnutí v Bruseli.
Európska únia chce zakázať predaj nových áut s benzínovým a naftovým motorom od roku 2035. Príslušná dohoda už bola pritom schválená v rámci štandardného legislatívneho procesu európskeho bloku a čakalo ju už len záverečné hlasovanie. Ale Nemecko ho na poslednú chvíľu zablokovalo a žiadalo výnimku pre autá so syntetickými palivami. Argumentovalo, že sa dajú vyrábať pomocou obnoviteľnej energie a uhlíka zachyteného zo vzduchu.
Berlín pohrozil, že sa zdrží pri konečnom hlasovaní, pokiaľ Európska komisia nenavrhne, ako možno nové autá so spaľovacím motorom zaregistrovať aj po roku 2035, ak budú jazdiť výlučne na takzvané e-palivá.
Zákaz spaľovacích motorov je kľúčom k ambicióznemu plánu Európskej únie stať sa do roku 2050 "klimaticky neutrálnou" ekonomikou s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov.
Ale rozpory v nemeckej koaličnej vláde podkopali tento proces Európskej únie.
Palivá, pre ktoré chce Nemecko výnimku, sú stále vo vývoji a ekológovia sú proti nim. Nemecký kancelár Olaf Scholz však ustúpil tlaku svojich liberálnych partnerov na zachovanie jednoty krehkej koalície, v ktorej sú aj Zelení.
Európska komisia sa snažila dostať dohodu zo slepej uličky počas niekoľko týždňov trvajúcich rozhovorov s nemeckým ministerstvom dopravy. Cez víkend Európska únia a Berlín oznámili dohodu o vyriešení sporu. Nemecký minister dopravy Volker Wissing následne uviedol, že vozidlá so spaľovacími motormi by mohli byť naďalej registrované aj po roku 2035, ale iba ak budú používať palivá, ktoré sú neutrálne z hľadiska emisií oxidu uhličitého.