Muž, ktorý sníval o padáku. Najznámejší vynález Štefana Baniča mal originálne riešenie, no v praxi sa neujal

Streda 3. júna 1914 Washington. Pri pätnásťpodlažnej budove postávajú zástupcovia Patentového úradu letectva USA, hlavy otočené smerom k oblohe.

Na streche stojí muž navlečený do čohosi, čo pripomína obrovský dáždnik. Niečo zakričí, roztiahne ruky a skočí. Postupne sa vznáša, až bezpečne pristane na zemi.

Muži z patentového úradu si horlivo zapisujú do notesov, prehodia so skokanom ešte zopár viet a rozlúčia sa. O tri mesiace neskôr, 25. augusta mu vydávajú potvrdenie o tom, že pod číslom 1 108 484 zaregistrovali jeho patent na „parachute“.  

Ten muž je pritom vyučený murár a do Spojených štátov prišiel len pred siedmimi rokmi z Rakúsko-Uhorska. A i keď ho národ, z ktorého vzišiel, bude neskôr oslavovať ako vynálezcu padáka, nebude to úplne pravda. Fascinujúce je však sledovať jeho aktivity a uvažovať, s čím všetkým by mohol prísť, ak by sa mu dostalo lepšieho vzdelania či dostatku prostriedkov.

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu, časti dnešných Smoleníc. Po skončení ľudovej školy sa zamestnal na miestnom statku grófa Pálffyho. Keď sú vydané Apponyiho zákony a maďarizácia sa na území dnešného Slovenska zostruje, repce, a tak ho z práce vyhodia.