Keď sa návštevník Národného múzea americkej histórie v Smithsonovskom inštitúte vo Washingtone zastaví pri exponáte s katalógovým číslom 1989.0660.01, z priloženého textu sa dozvie:
„Táto rezonátorová gitara bola vyrobená firmou Dobro v Los Angeles v Kalifornii v rokoch 1933 až 1937. Spoločnosť založili v roku 1928 bratia Dopyerovci. Pomenovanie „Dobro“ vzniklo ako skratka názvu „Dopyera Brothers“, a v ich rodnej slovenčine znamená „dobrotu“. Americký patent číslo 1 896 484 na hudobný nástroj s kovovým rezonátorom dostal John Dopyera 7. februára 1933.“
Áno, v rodnej slovenčine. John Dopyera respektíve Ján Dopjera, vynálezca hudobného nástroja, ktorý Američania prijali za svoj ľudový, bol Slovák. Na svet prišiel v obci Stráže (dnes súčasť mesta Šaštín-Stráže) na Záhorí v júli 1893, ako štvrté dieťa a zároveň prvorodený syn v rodine mlynára Jozefa Dopjeru.
„Neraz nám rozprával, že práve vďaka práci v mlyne získal svoju remeselnú zručnosť a naučil sa aj jazyky. Okrem Slovákov si totiž u nich dávali mlieť obilie aj Maďari, Česi, Rakúšania, ba dokonca aj Poliaci a Rusi, ktorí žili v monarchii,“ spomínal pred rokmi počas jednej zo svojich návštev otcovej „starej vlasti“ vynálezcov syn, dnes už tiež nebohý John Edward Dopyera.
Remeselnú zručnosť Ján Dopjera nielen získal, ale určite aj zdedil po otcovi. Jozef Dopjera bol totiž všestranne nadaný a jedným z jeho koníčkov bola aj výroba huslí. Práve pod jeho dohľadom vyrobil aj Janko v štrnástich svoje prvé husle.
To už Dopjerovci žili niekoľko rokov v Dolnej Krupej neďaleko Trnavy, kde sa Jozef stal obecným mlynárom. Ani tam im však nebolo súdené zostať natrvalo.
„Starému otcovi sa vraj nechcelo odchádzať do Ameriky. Ich situácia však bola ťažká a okrem toho mal strach, že bude vojna a jeho synovi budú musieť narukovať,“ spomínal John Edward.
A tak v roku 1908 Dopjerovci zamierili za oceán. Z New Yorku, ktorý bol cieľom prakticky všetkých parníkov privážajúcich európskych prisťahovalcov, pokračovali ďalšou loďou do texaského Galvestonu a ďalej cez Nové Mexiko a Arizonu až do Kalifornie. Ich novým domovom sa napokon stalo Los Angeles.
Jozef začal najprv pracovať vo firme na výrobu dverí a okien, neskôr si ale otvoril na predmestí vlastnú stolársku dielňu. Okrem iného v nej opravoval a neskôr aj vyrábal hudobné nástroje. Synovia mu najprv pomáhali, najstarší sa však po čase osamostatnil a už pod naturalizovaným menom John Dopyera si otvoril vlastný podnik. Tiež v ňom spolu s mladším bratom Rudolfom opravoval a vyrábal hudobné nástroje, no snažil sa ich aj vylepšovať.
„Otec mi rozprával, že raz za ním prišiel istý George Beauchamp, ktorý ako gitarista hrával v jednom z kabaretov. Nebol spokojný s tým, že zvuk jeho gitary sa v orchestri stráca a chcel, aby hrala hlasnejšie,“ opisoval John Edward rozhodujúci moment z roku 1925, ktorý jeho otcovi zmenil život.
Beauchamp bol na správnej adrese, podobný problém sa John Dopyera už pokúšal vyriešiť pri husliach. Napokon sa mu to po dlhom experimentovaní podarilo a svetlo sveta uzrela celokovová gitara, ktorej zvuk mechanicky zosilňovali tri hliníkové rezonátory. Novinku začal spolu s bratmi a Georgom Beauchampom hneď aj vyrábať v spoločnosti National, podľa ktorej dostala aj názov National Tricone.
O takto vylepšenú gitaru bol obrovský záujem, objednávali si ju najmä havajskí muzikanti a postupne na jej prednosti prichádzali a obľúbili si ju aj swingoví, bluesoví či country hudobníci. Lenže po čase sa prejavila odvrátená strana úspechu. Spory medzi obchodnými partnermi vyvrcholili v roku 1929 Johnovým odchodom zo spoločného podniku. Vzápätí spolu s bratmi založil firmu Dopyera Brothers. Podľa jej úvodných slabík – Dobro - napokon nazval aj svoj nový vynález.
Tým bola opäť rezofonická gitara, nie však už celokovová, ale drevená. Namiesto troch rezonátorov mala iba jeden umiestnený v strede, vďaka čomu mal nástroj čistejší a zvonivejší zvuk. Aby sa však vyhol ďalším sporom s firmou National, v ktorej zostali práva na predošlý typ gitary, žiadosť o patent podal jeho brat Rudolf.
Dobro predávali s reklamným sloganom, v ktorom sa hlásili aj k svojmu pôvodu. Znel: Dobro means good in any language, čiže Dobro znamená dobro (dobrý) v každom jazyku. Aj tento typ gitary sa v Amerike rýchlo ujal. Nasledovali ho ďalšie rezofonické nástroje a v roku 1932 Dopyerovci spolu s gitaristom Artom Simpsonom vyrobili aj rezonátorovú gitaru s magnetickým snímačom. Išlo o jednu z vôbec prvých priemyselne vyrobených elektrifikovaných gitár na svete.
„Hoci otca najviac preslávili rezofonické gitary, on sám sa považoval skôr za huslistu a husliara. Husle mal jednoducho radšej a súviseli s nimi nielen jeho ďalšie patenty, ale aj vylepšenia, ktoré si nikdy patentovať nedal,“ spomínal John Edward Dopyera.
Vynálezy a produkty rodinnej firmy síce nepriniesli Dopyerovcom práve astronomické zisky, stačilo to však na to, aby ich firma prežila ťažké obdobie hospodárskej krízy. Začiatkom štyridsiatych rokov, keď Spojené štáty vstúpili do druhej svetovej vojny opustil John Dopyera s rodinou Los Angeles (bol vraj presvedčený, že cez vojnu je lepšie žiť v menšom meste) a presťahoval sa do Grants Pass v Oregone. Otvoril si tam obchod s hudobninami, v ktorom zároveň opravoval a vyrábal nielen hudobné nástroje, ale aj nábytok.
Dobro, ktoré vymyslel a skonštruoval, napokon v americkej hudbe doslova zľudovelo a neskôr sa dokonca stalo súčasťou amerického kultúrneho dedičstva. Uplatnilo sa nielen v country hudbe, ale blues, rocku a ďalších žánroch. Siahali po ňom aj také legendy ako Bob Dylan, John Lennon a George Harrison z Beatles, Keith Richards z Rolling Stones, Eric Clapton či chýrny bluesový hudobník Johnny Winter. Britská rocková kapela Dire Straits dokonca v roku 1985 použila rezofonickú gitaru ako ústredný motív na obale svojho albumu Brothers in Arms.
Od chvíle ako svoju starú vlasť opustil, sa John Dopyera do nej už nevrátil a pred 30 rokmi, 3. januára 1988 zomrel v Grants Pass.
Slovensko svojho významného rodáka „objavilo“ na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Zásluhu na tom mali predovšetkým dvaja hudobníci – Peter Radványi a slovenský priekopník v hre na dobro Augustín Bleščák. Vari najväčší popularizátori rezofonickej gitary u nás stáli aj pri zrode hudobného festivalu, ktorý bol vynálezu Johna Dopyeru a jeho pamiatke zasvätený a v rokoch 1992 až 2008 ho hostila Trnava. Tam pri tejto príležitosti vzniklo aj jediné múzeum rezofonických gitár v Európe.
