Láska dlho nevydržala, fresky áno: Keď si Mediciovci vyzdobili palác obrazom Bratislavy

Vo Florencii sa nachádza freska zo 16. storočia, na ktorej je zachytená vtedajšia Bratislava. Vy ste o nej napísali spolu s kolegyňou Margarétou Musilovou knihu, teraz o nej pripravujete dokumentárny film. Čím vás tak fascinuje a čo je to vlastne veduta?

Veduta je celkový pohľad na mesto, inak povedané, zachytáva jeho panorámu. Spravidla z toho najkrajšieho uhla, čo je v prípade Bratislavy od juhu, s Dunajom a hradným vrchom, ktorý sa týči nad riekou spolu s hradom. Už len to, že v meste, ktoré je považované za kolísku renesancie, majú vedutu Bratislavy z roku 1565, je zaujímavé. A keď človek začne pátrať po príbehu, ako sa tam dostala a prečo vznikla, odhalia sa ešte pútavejšie fakty. Je to tak trochu skrytý príbeh – tak sme nazvali aj našu knihu o vedute Bratislavy vo Florencii. Pri pohľade na fresku totiž nevidíte všetko, čo sa skrýva za okolnosťami jej vzniku.

Dodnes ide o jedinú známu nástennú maľbu mesta Possonia, ako sa v tom čase hovorilo dnešnej Bratislave, v západnej Európe. Napriek tomu zostáva medzi Slovákmi nepoznanou témou, mnohí si ju kvôli názvu Possonia zamieňajú s poľskou Poznaňou. Takže sme si povedali, že knihu možno nechytí do ruky každý, a pripravíme film, ktorý by bol pútavejšou verziou celého príbehu. Vyberieme sa do Florencie, do Bratislavy, navštívime archívy, knižnice, múzeá, jednoducho, zavedieme diváka na miesta, kam sa bežne nedostane. Režisér Daniel Dluhý a kameraman Marek Kováč priblížia divákovi svedectvá z dávnych čias, ktoré sa zachovali, a dozvie sa tak pútavé pozadie vzniku fresky Bratislavy vo Florencii.

Ako teda freska vznikla?

Presuňme sa do roku 1565. Osemnásťročná Jana Habsburská, najmladšia dcéra cisára Ferdinanda I. Habsburského, sa stala obeťou sobášnej politiky. V tom čase bolo bežné, že sa manželstvá medzi zámožnými a významnými rodmi starostlivo zvažovali a vyberali. Jane Habsburskej bol súdený Francesco Medici, syn slávneho vojvodu Cosima. Vari najznámejší mecenáši umenia a vzdelania mali nielen veľké bohatstvo, ale tiež novátorské myslenie – podporovali Michelangela, Da Vinciho, Brunelleschiho, Galilea a mnohých ďalších.

  

Pre Mediciovcov bol sobáš s dcérou a sestrou cisára veľmi dobrou diplomatickou partiou. Svadba sa konala v decembri 1565 a veduty, ktoré sa nachádzajú v Palazzo Vecchio, boli svadobným darom pre nevestu, ktorej na Apeninskom polostrove hovorili Giovanna d´Austria, teda Jana Rakúska.