Buchot, rinčanie zbraní a krik prenikajúci zvonka cez dvere jeho komnaty neveštia nič dobré. Admirál Gaspard de Coligny možno v tejto chvíli ľutuje, že nepočúvol rady tých, čo ho prehovárali, aby opustil Paríž, lebo tu nie je v bezpečí.
Vystrašil ich pokus o atentát, ktorý naňho ktosi spáchal, keď sa vracal z Louvru. On sa však napriek tomu a zraneniu, ktoré pri útoku utrpel, rozhodol zostať. Obával sa totiž, že ak by odišiel, kráľ by to mohol považovať za urážku. Napokon, včera ho osobne navštívil, sľúbil mu, že páchateľov nechá vypátrať a prísne potrestať a poskytol mu aj ozbrojenú ochranu.
„Je zle, vyvalili dvere, prerazili aj barikádu na schodisku, pozabíjali stráže a teraz bežia sem k vám,“ oznamuje vydesený sluha. Len čo to dopovie, do miestnosti vtrhnú dvaja ozbrojení muži. Admirála prebodnú a vyhodia z okna.
Ešte vraj dýcha, keď dopadne na ulicu. Tam k nemu pristúpi muž, ktorý za ním zabijakov poslal a čakal vonku, kým splnia svoje poslanie – jeho úhlavný nepriateľ, vodca francúzskych katolíkov, vojvoda Henri de Guise. Zomierajúcemu uštedrí kopanec do tváre a necháva ho napospas svojim prívržencom.
Približne takto vraj vyzerali podľa dobových svedectiev posledné chvíle Gasparda de Colignyho, popredného predstaviteľa hugenotov a ich vojenského vodcu. Bola nedeľa 24. augusta 1572, sviatok svätého Bartolomeja, keď ho ešte pred úsvitom v dome na ulici Béthisy zavraždili.
Krátko nato sa na kostole Saint-Germain l’Auxerrois rozoznievajú zvony. Je t...
Zostáva vám 85% na dočítanie.