Brnianska Masarykova univerzita na jar zverejnila archeologický objav, ktorý rezonoval aj v populárnych médiách USA – na území niekdajšej slovanskej Veľkej Moravy sa našlo hovädzie rebro popísané runovou abecedou Germánov. Kto mohol tie runy do kosti vyryť?
Mohol to napísať Germán, ktorý sa medzi Slovanmi fyzicky vyskytoval a žil – môžeme si predstaviť, že pri obchodovaní sedeli v trojici pri ohni a on im to písmo ukazoval, čo by samo osebe bolo zaujímavé, lebo by to ukazovalo, že runy neboli až takým tajomstvom. Ďalšia možnosť je, že niekoho učil písať alebo že to písali Slovania, ktorí sa to od niekoho naučili. Či už to prebehlo tam alebo inde, niekedy to musel niekto niekomu ukázať. Podľa analýz je však to písmo napísané niekým, kto písal znaky skúsene, teda ako sa hovorí „na prvú dobrú“. Buď išlo o začiatočníka, alebo sa mu to v tom momente práve nedarilo, v každom prípade nálezy bývajú písané istejšou rukou.
Čo vyplýva z toho, že medzi Slovanmi žil minimálne jeden Germán? Zvyčajne sa v školách učíme, že Slovania na toto územie dorazili až niekedy v 6. storočí, po tom, čo Germáni odišli.
To je práve to, prečo ten nález vyvolal taký záujem. Predstava, že by všetci ľudia opustili nejakú krajinu, potom to územie bolo nejaký čas prázdne a potom tam zas prišiel niekto úplne iný, je predsa len zvláštna. Otvára to otázku, či niektorí z Germánov na tomto území nezostali, či nedošlo k miešaniu s novoprichádzajúcimi. Alebo to s osídľovaním nesúvisí a tá kosť sa tam ocitla nejakým sekundárnym spôsobom – pretože Germáni ani runy z Európy nezmizli a medzi slovanským a germánskym svetom stále nejaký obchod fungoval. Toto sa síce už predpokladalo aj predtým, ale nevedeli sme, že to mohlo znamenať aj odovzdávanie runových znakov. Preto niekto môže hovoriť o tom, že partneri v tom obchodovaní si zrejme boli rovnocennejší.
Ako prebiehal obchod medzi kmeňmi?
O vtedajšom obchodovaní sa toho na základe materiálového poznania ešte stále veľa nevie. Na území dnešných Čiech sa našli napríklad rôzne hrebene, ktoré jasne pochádzajú od Germánov, takže k nejakému obchodu určite dochádzalo. A z iných zdrojov tiež vieme, že Germáni k Slovanom z rôznych dôvodov utekali. Ide o to, že rozdiely medzi Germánmi a Slovanmi boli určené hlavne v 19. storočí, keď existovali snahy nejako definovať národ. Máme tendenciu myslieť si, že rozdielnosti a hranice, ktoré poznáme z dnešnej mapy, existovali aj predtým a boli rovnaké, ale je dosť pravdepodobné, že to tak nebolo. Definovanie etnicity čisto pomocou jazyka sú až neskoršie interpretácie.
A prečo by niektorí Germáni utekali k Slovanom?
Dosť často sa v tom období stávalo, že ste niekoho zajali a potom ste sa snažili predať ho jeho pôvodnej skupine. A keď na to nemali, potom ten človek musel v zajatí zostať. U Slovanov to fungovalo tak, že ten človek neupadol do otroctva, ale musel si odpracovať niekoľko rokov a potom sa stal rovnocenným členom spoločnosti. A keď sa bývalí zajatci vrátili k svojim, napríklad ku Germánom alebo k Byzantíncom do viac hierarchizovanej spoločnosti, často zistili, že u Slovanov sa mali lepšie a utekali k nim zase späť. Možno tam už mali svoje zväzky a staroslovanská, možno aj rovnostárskejšia spoločnosť mnohým vyhovovala. No podobné úvahy „prečo“ sú niekedy až filozofické a týkajú sa slovanskej „holubičej nátury“, čo sú prekonané predstavy.
Vy pôsobíte v Lipsku. Ako tento objav vidia vaši nemeckí kolegovia?
Ako ktorí. Viete, keď sa lúštia runové nápisy, potom sa p...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.