Čo bolo u vás podnetom pre vedeckú tému alkoholické nápoje ako kultúrno-historický fenomén? Stálo za tým nejaké prekvapivé zistenie či fakt?
Stálo za tým prekvapenie, že nech robíme akúkoľvek tému v akomkoľvek období, vždy narazíme na alkohol, presnejšie povedané, na víno. Víno však bolo pre stredovekých ľudí viac ako alkoholický nápoj, bol to naozaj fenomén – aj vzhľadom na spojenie s kresťanským kultom. A pre naše územie v stredoveku aj zdroj bohatstva, víno bolo spolu s hovädzím dobytkom najvýznamnejšou obchodnou komoditou. Malokarpatské víno bolo uznávané a žiadané aj v zahraničí. S kolegami z oddelenia stredoveku Historického ústavu SAV sme si povedali, že je to krásna téma a u nás dosiaľ nespracovaná, stálo by za to, niekoľko rokov sa jej venovať. Tým skôr, že u nás je takmer neprebádaná. Iste, existujú nejaké monografie a štúdie venujúce sa vinohradníctvu, obchodovaniu s vínom, dejinám vinohradníctva, ale kniha, ktorá by sa snažila pozrieť na konzumáciu alkoholu ako na spoločenský jav, kultúrny fenomén – to zatiaľ chýba.
Ako sa v rámci európskych dejín premieňal postoj k alkoholu? Ako ľudia vnímali jeho opojný rozmer?
To je skôr otázka pre etnografov alebo sociológov ako pre historikov. Predmetom nášho výskumu je iba obdobie stredoveku, takže sa mi ťažko odpovedá na otázky o zmene postoja k alkoholu v priebehu dejín. Samozrejme, že ľudia vnímali opojný rozmer alkoholu. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo ho pili. Preto aj v stredoveku existovali osvietení ľudia, ktorý na toto nebezpečenstvo upozorňovali a varovali pred ním.
Uvediem krásny príklad, poľská kráľovná Alžbeta Habsburská – bola to vnučka nášho kráľa Žigmunda Luxemburského – napísala pre svojho syna, kráľa Vladislava Jagelovského návod na výchovu kráľovského dieťaťa. Keď to písala, jej nevesta uhorská kráľovná bola tehotná, kráľovská babička dúfala, že sa narodí syn, a tak chcela pomôcť aspoň radami pri jeho výchove. Pomerne rozsiahle časti spisu venovala aj alkoholu. Varovala, že nadmerné pitia vína smeruje k sexuálnym nerestiam: tí, ktorí sa zvyknú opíjať, ale aj prejedať, sú náchylní na smilstvo. Kráľovná síce nechcela vnukovi zakázať víno úplne, ale upozorňovala na to, že abstinencia nielenže prospieva zdraviu, ale zachováva aj prirodzený dôvtip. Nadmerné pitie podľa rozhľadenej kráľovnej spôsobuje tisícoraké škody: niektorým spôsobí náhlu smrť, iní strašne trpia bolesťami nôh a kĺbov, ktoré si pitím úplne zničia, ako odstrašujúci príklad uvádza kráľa Mateja Korvína, ktorému sa to vraj prihodilo. Z priveľa vína hrozí aj padúcnica a pretože víno má silu jedu, stúpne do mozgu a nemôže klesnúť do žalúdka, čo spôsobuje nebezpečné stavy. Kráľovná si uvedomovala aj spoločenský rozmer nadmerného pitia vína, označila ho slovami „pohroma domácnosti“, opäť nešetrila kráľa Mateja Korvína, o ktorom sa dopočula, že horlivo holdoval vínu, takže bol stále bojovne naladený, čím jeho meno utrpelo nemalú škodu. Takže áno, ľudia vnímali opojný rozmer vína....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.