Škola je už v plnom prúde. Aké však bolo vyučovanie v stredoveku v mestských, kláštorných či vo farských školách a aj na univerzitách? „V tej dobe sa viac počúvalo, ako písalo, memorovali sa latinské veršíky, využívali sa mnemotechnické pomôcky,“ tvrdí historička PhDr. Miriam Hlavačková, PhD. (51). Aké predmety a z čoho sa študenti učili? Čo im hrozilo, ak niečo vyviedli? Prečo budúci lekári trénovali ochutnávanie moču a výkalov?
Často hovoríme o temnom stredoveku, v porovnaní s inými historickými obdobiami máme stredovek spojený so zaostalosťou, špinou, s chorobami, náboženským fanatizmom... Ako na území dnešného Slovenska vyzerala škola v období po páde Západorímskej ríše (476) a pred bitkou pri Moháči (1526), teda v stredoveku?
Stredovek a zvlášť mentalitu vtedajších ľudí nemožno hodnotiť z dnešného uhla pohľadu, preto by som ho ani nenazvala temným. Vďačíme mu napríklad za vznik univerzít, za obdivuhodné katedrály a inšpirovať by nás mohol i vtedajší systém charity a starostlivosť komunity o starých a zomierajúcich. A ani s tou špinou to nebolo také zlé, pramene nám dosvedčujú obľúbenosť kúpania, napríklad vo verejných kúpeľoch... Čo sa týka vzdelania, spomeniem myšlienku francúzskeho historika Jacqua Le Goffa, ktorý povedal, že v stredoveku bola večnosť ľuďom na dosah ruky, pretože stále žili s myšlienkou na posmrtný život. Cez túto prizmu sa odvíjalo aj vzdelanie a výučba. Mladíci boli vychovávaní ku kresťanskej dokonalosti, k cnostiam a poznaniu Svätého písma. Dá sa povedať, že už od karolínskej doby bolo školstvo rozdelené na tri stupne. V najnižšom – základnom stupni – sa chlapci učili čítať, počítať a spievať. Spev totiž potrebovali pri spievaní v chóre v kostole.
Dievčatá v kostole nespievali?
Nie, dievčatá mohli spievať s rehoľníčkami v kláštornej škole, chrámová hudba bola doménou chlapcov, ktorých viedol kantor a spev nacvičovali.
Bol prvý stupeň povinný pre všetky deti, ako je dnes školská dochádzka? Alebo rodičia dávali deti do školy iba vtedy, ak na to mali peniaze?
Nebola povinná školská dochádzka. Deti, ktorým bola určená rehoľná budúcnosť, sa vzdelávali v kláštorných školách, kde boli aj ubytované. Neskôr mali kláštory aj takzvanú vonkajšiu školu pre deti, ktoré sa pripravovali na dráhu svetských úradníkov. Okrem toho boli katedrálne a kapitulské školy – v Bratislave, Nitre a na Spiši, ako aj židovské školy pri synagóge. V mestách sa nachádzali tiež farské a mestské školy, no najmenej prameňov máme o školách na dedinách, ktoré vznikali v neskorom stredoveku. Na chod farských škôl prispievali mešťania, napríklad v zime drevom na kúrenie, keďže v triedach bola piecka ako povinná výbava.
Nosievali aj deti polienka na kúrenie?
O tom pramene mlčia, ale v bratislavských testamentoch máme napríklad zmienky, že mešťania odkazovali súkno na odev pre žiakov, knihy – v tom čase išlo o rukopisy, alebo finančnú hotovosť na ich podporu.
Zostáva vám 85% na dočítanie.