Je to už dávno, čo ako študent mníchovskej techniky so záujmom navštevoval prednášky Carla von Lindeho. Boli preňho veľmi inšpirujúce a k poznámkam, ktoré si počas nich písal do zošita, už vtedy dopĺňal vlastné.
„Naštuduj si, či by sa to dalo zrealizovať v praxi,“ znela napríklad jedna z nich. Zapísal si ju, keď im profesor vysvetľoval, ako parný stroj v skutočnosti plytvá energiou a že francúzsky fyzik Sadi Carnot sa už pred 50 rokmi zaoberal možnosťou, ako týmto stratám predísť.
Ktovie, možno aj tento moment sa Rudolfovi Dieselovi vynára v mysli, keď 27. februára 1892 vstupuje do budovy Cisárskeho patentového úradu v Berlíne. Prichádza tam, aby si dal zaregistrovať svoj nápad na „nový racionálny tepelný motor“ a jeho, zatiaľ teoretické, konštrukčné riešenie.
Cesta od teórie k praxi však býva spravidla dlhá a ťažká a iné to nebude ani v tomto prípade. Potrvá roky, kým sa mu podarí postaviť funkčný prototyp a niekoľko ďalších rokov, kým uzrie svetlo sveta aj spoľahlivo pracujúci a v praxi využiteľný stroj. Potom však spôsobí doslova revolúciu.
Nie je to vôbec nadnesené tvrdenie, vznetový motor totiž skutočne zohrá v procese ďalšej industrializácie zásadnú úlohu a á sa povedať, že ukončí éru parných strojov.
Nebude poháňať iba továrenské stroje, ako Rudolf Diesel pôvodne predpokladal, ale aj lode či lokomotívy a ešte v 21. storočí, hoci sa vtedy už nad ním bude zmrákať, ho budú mať pod kapotami milióny automobilov na celom svete.
Motor, ktorý ľudia podľa vynálezcu nazvú dieselový, čaká úspešný príbeh. To isté sa však nedá tak celkom povedať o jeho autorovi, ktorého život napokon vyústi až do záhadami opradenej tragédie.
Výhybku prehodila vojna
Písal sa rok 1848, keď sa mladý kníhviazač Theodor Diesel rozhodol, že opustí rodný bavorský Augsburg a pôjde hľadať šťastie do Paríža. Minimálne v otázke vzťahu sa mu to podarilo, zoznámil sa tam s dcérou norimberského remenára Elise Strobelovou, zosobášili sa a založili si rodinu.
Rudolf, ktorý prišiel na svet v marci 1858, bol v poradí ich druhým dieťaťom a jediným synom.
Narodil sa do skromných pomerov. Theodorovi, ktorý vo francúzskej metropole zavesil pôvodné remeslo na klinec a otvoril si malý podnik na výrobu koženého tovaru, sa totiž veľmi nedarilo. Sprvu síce zamestnával zopár robotníkov, neskôr si to však už nemohol dovoliť, a tak do práce zapriahol aj rodinu.
V prípade malého Rudolfa sa dá hovoriť skutočne o zapriahnutí. Okrem práce v dielni bolo totiž jeho povinnosťou vždy ráno, prv než išiel do školy, obísť s vozíkom otcových zákazníkov a porozvážať im hotové výrobky. Že by tým bol chlapec nadšený, to sa povedať nedá, jeho záujem sa uberal úplne iným smerom.
Neďaleko domu, kde Dieselovci žili, bolo umelecké a priemyselné múzeum a tam mal možnosť, okrem iného, vidieť všemožné technické vymoženosti, ktoré ho fascinovali. Trávil tam každú voľnú chvíľu a možno už vtedy sa v ňom zrodila túžba vydať sa v živote práve touto cestou.
Paradoxne mu v tom pomohla prusko-francúzska vojna, ktorá vypukla v roku 1870. Úrady nariadili, že všetci Nemci musia do 24 hodín opustiť Francúzsko, a tak si aj Dieselovci zbalili najnutnejšie veci a zamierili do Londýna.
Čakali ich tam ešte ťažšie po...
Zostáva vám 85% na dočítanie.