StoryEditor

Tragédia Pompejí stále dojíma. Smrteľný úder, ktorý mesto pochoval, trval asi pol minúty

16.01.2022, 23:05
Bolo to krásne mesto. Dláždené cesty, vodovod, kanalizácia, fontány s pitnou vodou, obchodíky, pekárne, luxusné vily aj príbytky pre otrokov a služobníctvo, bazény, chrámy, divadlo, hotel, zásoby kvalitných potravín... Pompeje v čase svojho tragického zániku kypeli životom.

Spomienky na zemetrasenie v roku 62 už boli skoro zabudnuté, mesto síce aj vtedy utrpelo vážne rany, ale jeho obyvatelia si vyhrnuli rukávy a opravili poškodené budovy aj infraštruktúru. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa po 17 rokoch mala situácia zopakovať v omnoho hrozivejšej podobe. Na občasné trasenie zeme si miestni ľudia už dávno zvykli...

Len niekoľko učencov vedelo, že Vezuv nie je len taký nejaký kopec za mestom, ale sopka, boli však presvedčení, že už dávno vyhasla a žiadne nebezpečenstvo nehrozí.

Tri dni pekla

Bolo to 24. augusta krátko popoludní v roku 79, keď dovtedy nevinne vyzerajúci Vezuv (1 281 m n. m.) začal chrliť lávu, žeravý popol a jedovaté plyny. Uprostred dňa sa zotmelo a nastala skaza, ktorá vojde do histórie.

Archív HN

​Kto mohol, utiekol, niektorí našli spásu na mori, keď naskákali na lode, ktoré im prišli na pomoc. Potom sa však otočil vietor a prúdy horúceho popola si to nasmerovali nad Pompeje... Už nebolo kam uniknúť.

O tom, čo sa dialo krátko po výbuchu vulkánu, máme informácie aj vďaka Plíniovi mladšiemu, ktorý situáciu sledoval z bezpečnej vzdialenosti a potom ju vo svojich listoch podrobne opísal.

V tragickom roku 79 zastával jeho slávny strýko, učenec, spisovateľ a prokurátor Plínius starší aj funkciu veliteľa časti rímskej flotily, ktorá kotvila v prístave Misenium neďaleko Pompejí (aj blízko mesta Herculaneum, ktoré tiež zničil soptiaci vulkán).

Keď Vezuv vybuchol, začali sa okamžite záchranné práce, kto mohol, však na žiadne príkazy nečakal a utekal. Kto utiecť nemohol alebo nechcel, lebo opúšťať majetok je vždy ťažké, schoval sa. Mnohí možno verili, že to prehrmí a život sa vráti do starých ko...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2020-12-28 21:31:56 - Feat.: 0 - Title: Keď sa rúcali impériá: Pád Rímskej ríše bol civilizačný krok späť, v prípade Mayov je kolaps tajomnejší 02 - Modified: 2021-10-01 20:40:32 - Feat.: 0 - Title: Keď Rím siahal po Dunaj. Aj naša dnešná kultúra je dedičstvom rímskej civilizácie, pripomína archeológ 03 - Modified: 2022-01-10 11:28:29 - Feat.: 0 - Title: Príbeh latinčiny: Jazyk, ktorý používal pôvodne iba jeden malý kmeň ovládol na stáročia Európu 04 - Modified: 2020-10-08 21:30:54 - Feat.: 0 - Title: Ríša krvi a neresti: Vládcovia starovekého Ríma málokedy umierali prirodzenou smrťou
01 - Modified: 2024-10-24 06:10:00 - Feat.: - Title: Neveríte mi? Dokážem vám, že sa to dá! Thor Heyerdahl nadchol svet pre nové myslenie, neúspech ho neodradil 02 - Modified: 2024-10-23 09:30:00 - Feat.: - Title: Trhavina Semtex naháňala svetu hrôzu, vymysleli ju v Československu. Jeden z údajných vynálezcov sa vyhodil do vzduchu 03 - Modified: 2024-10-22 22:00:00 - Feat.: - Title: Obezitológ: Na trhu je liek, po ktorom sa chudne dvakrát viac ako po tých, čo tu máme. Až 25 kíl za rok 04 - Modified: 2024-10-21 22:05:00 - Feat.: - Title: Keď chcel Stalin pritlačiť Západ k múru. Berlín odrezal od dodávok jedla a uhlia, no napokon to musel vzdať 05 - Modified: 2024-10-21 22:00:00 - Feat.: - Title: Analytik prezradil, kto a ako nás špehuje a aj prečo je Temu veľké riziko, ktorému vôbec nejde o tovar
menuLevel = 2, menuRoute = history/starsie-dejiny, menuAlias = starsie-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
25. október 2024 20:36