Sú to už štyri mesiace, čo osmanská armáda uštedrila v bitke pri Moháči uhorskému vojsku zdrvujúcu porážku a krajina, ktorá na bojisku prišla o kráľa i väčšinu svetskej a duchovnej elity, sa doteraz z tohto úderu nespamätala. Na sklonku roku 1526 sa stále zmieta v mocenských sporoch, a tie čoraz viac gradujú.
Trón je síce už obsadený, pred mesiacom naň zasadol Ján Zápoľský, no časť šľachty ho ako panovníka odmieta akceptovať. K jej popredným predstaviteľom patrí Štefan Bátory.
Ako palatín, je oprávnený zvolať zasadnutie snemu, na ktorom sa volí kráľ. A toto právo aj využíva. Snem v Stoličnom Belehrade, ktorý v novembri dosadil na trón Zápoľského, totiž nezvolal on.
„Sedmohradský vojvoda je uzurpátor,“ hromží na jeho adresu 16. decembra 1526 na zasadnutí vo františkánskom kláštore v Bratislave.
Snem sa tu zišiel vo veľmi oklieštenom zložení, väčšina pozvaných neprišla. Bátorymu to neprekáža, dôležité je, že sú tu vplyvní magnáti, na ktorých podporu sa spolieha. Chce totiž, aby za uhorského kráľa zvolili rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda Habsburského.
„Budúcnosť potvrdí, že je to správne rozhodnutie. S Habsburgom budeme v boji proti Turkom oveľa silnejší než so Zápoľským,“ tvrdí.
Na druhý deň sa Bratislavou ozýva slávnostný hlahol zvonov a dunia výstrely z mažiarov. Snem tak dáva obyvateľom mesta a prostredníctvom poslov aj celej krajine na známosť, že má nového kráľa – Ferdinanda I.
Vec má však háčik, Ján Zápoľský sa koruny odmieta vzdať. Kto je teda vlastne teraz tým pravým a legitímnym vládcom Uhorska?
Každý má svoju pravdu
Tak Habsburg, ako aj Zápoľský je presvedčený, že práve a iba on si môže nárokovať na trón.
Ferdinand odvodzuje svoje právo od takzvaných viedenských zmlúv. O čo ide? Zjednodušene povedané, o naplnenie známeho hesla charakterizujúceho mocenský vzostup habsburského...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.