Existujú záznamy, kedy sa na Slovensku objavilo prvé auto?
Slovensko bolo vtedy súčasťou Rakúsko-Uhorska, takže sú záznamy o prvom aute v Uhorsku – bol to pravdepodobne Benz dovezený v roku 1895. V Uhorsku vtedy strojárska výroba neurčovala trendy, takže aj ďalšie autá sa dovážali. Ešte niekoľko rokov však motorizmus u nás nebola úplne individuálna záležitosť, skôr klubová, motoristi sa združovali v kluboch. V roku 1900 vznikol Uhorský kráľovský automobilový klub.
Načo vznikali tie kluby?
Administratívne záležitosti a prevádzka áut si vyžadovali aj trochu lobizmu a klub mal väčšiu silu ako jednotlivec. Klubová činnosť bola aj prestížna záležitosť, spolky organizovali jazdy, preteky, po nich plesy v smokingoch. V počiatočnom období rozvoja automobilizmu však stále nebolo isté, či sa ten vynález presadí, a ak aj áno, ľudia si určite nevedeli predstaviť, že by automobilizmus mohol dosiahnuť také rozmery, aké má dnes. Za zlomový bod vo vývoji motorizmu môžeme považovať prvú svetovú vojnu, po ktorej už bolo jasné, že tu autá zostanú a ich počet bude narastať.
Teraz svet stojí pred zásadnou zmenu pohonu áut, rieši sa, či budú autá elektrické na batérie, alebo vodíkové. Odporcovia elektromobilov hovoria, že na to nie je vybudovaná sieť nabíjacích staníc. Kedysi boli podobné problémy, že neexistovali vôbec žiadne benzínové čerpadlá?
Ak má dnes niekto pochybnosti o mobilite v budúcnosti kvôli nových alternatívnym pohonom a poukazuje, že bude treba vybudovať nejakú sieť staníc, tak treba povedať, že pri zásadných zmenách sú vždy zozačiatku problémy s infraštruktúrou. Keď Bertha Benz absolvovala v roku 1888 prvú diaľkovú jazdu automobilom (prešla 106 kilometrov), tak zháňala palivo v lekárni. Na území Slovenska to tiež spočiatku nebolo inak, ale už v medzivojnovom období sa vyvinula sieť čerpacích staníc viacerých značiek. Boli to však skôr benzínové stojany s ručne poháňaným čerpadlom, nie také pumpy, aké poznáme dnes. Samozrejme, motory vtedy neboli také náchylné na kvalitu paliva, aj počas druhej svetovej vojny sa niektoré armádne vozidlá vyrábali tak, že dokázali spáliť v podstate všetko od benzínu, a keby som to prehnal, tak pomaly až po vodu na holenie.
Akí ľudia boli zo začiatku majiteľmi áut?
Šľachtici, aristokracia, niektorí sa aj zadlžili, keď si chceli kúpiť auto. Kolega historik Horejš archívne doložil, že niektorým šľachticom tie pôžičky výrazne znížili ich životnú úroveň, ale auto mať chceli, aby zapadli do vyššej vrstvy.
Spočiatku zrejme neboli do detailov vypracované pravidlá, takže vodič ani nemusel mať vodičský preukaz?
Prvé predpisy o jazde motorovými vozidlami boli v Uhorsku v roku 1910, takže 15 rokov po dovezení prvého auta. Zavedenie pravidiel súviselo tiež s výrazným nárastom počtu bicyklov na cestách, aj cyklisti boli novým prvkom dopravy. V západnej Európe sa pravidlá zavádzali skôr, lebo tam mali problém s vysokou rýchlosťou áut pri jazde zastavaným územím, autá vírili prach, zrážali hospodárske zvieratá, boli hlučné. Statok sa často pásol pri cestách, keď auto zrazilo sliepku, hus, majiteľovi to urobilo škodu a konflikty boli na svete. Z územia Slovenska sú z dvadsiatych rokov minulého storočia zaznamenané prípady, keď ľudia hádzali blato a kamene na autá prechádzajúce ich dedinou. Je to opísaný fenomén začiatku automobilizmu, že ľudia mali k autám odpor, cítili sa ohrození. Keďže prvé autá boli chápané aj ako športový nástroj, išlo o vzrušenie z jazdy, z rýchlosti, tak nemali tlmiče výfukov a boli mimoriadne hlučné.
Potom prišli problémy s benzínom?
Medzi rokmi 1918 a 1921 boli jazdy súkromnými autami zakázané, lebo nebolo dosť paliva a pneumatík. Po vzniku Československa sme totiž stratili dovtedajšie rakúsko-uhorské ropné ložiská a benzín sa musel dovážať komplikovane naprí...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.