To, do čoho sa práve púšťa, môže vyústiť do svetového úspechu a slávy, no rovnako aj do kolosálnej hanby. On si však fiasko nepripúšťa a názory, že sa naivne snaží nájsť mesto, ktoré je iba plodom mytológie, ignoruje. Je presvedčený, že sa nachádza na správnom mieste, a že práve tu, na tomto pahorku, stála pred mnohými stáročiami Trója.
Tá Trója, ktorú podľa legiend desať rokov obliehali achájske vojská, tá, ktorej vládol kráľ Priamos, tá, pri ktorej zvádzali boje hrdinovia ako Achilleus, Hektór, Patroklos či Odysseus.
„Hisarlik, 11. októbra 1871. Dnes o 12. hodine sa začali vykopávky,“ píše Heinrich Schliemann stroho do svojho denníka, veriac, že skôr či neskôr sa mu spod nánosov zeminy podarí odkryť zvyšky bájneho starovekého mesta.
Úspešný obchodník
Antický svet ho vraj nadchol už v ranom detstve a podľa toho, čo neskôr napísal vo svojej biografii, už ako sedemročný sebavedome vyhlásil: „Keď budem veľký, nájdem Tróju.“
Či to tak naozaj bolo, alebo si touto a podobnými romantickými historkami chcel iba zlepšiť imidž, nie je podstatné. Faktom zostáva, že kariéra Heinricha Schliemanna sa dlhé roky uberala úplne iným smerom.
Rodák z meklenburského mestečka Neubukow a syn protestantského kňaza vyšiel zo skromných pomerov. Od štrnástich rokov sa živil sám – najprv v rodnom kraji ako pomocník v obchode, neskôr odišiel do Amsterdamu, kde robil poslíčka.
V holandskej metropole odštartoval svoj strmý kariérny vzostup. Ako 22-ročný sa tam zamestnal v obchodnom dome a zakrátko už bol jeho reprezentantom v Petrohrade. Vďačil za to svojmu talentu. Jednak sa vcelku ľahko učil cudzie jazyky (nakoniec ich ovládal až 20, vrátane starogréčtiny) a prejavil sa tiež ako veľmi nadaný obchodník.
Úspechy posilnili jeho sebavedomie, a tak nakon...
Zostáva vám 85% na dočítanie.