Veľa času na prípravu nemal, o pohode nevraviac. Ešte pred necelými tromi týždňami podával na Harvardovej univerzite žiadosť o prerušenie štúdia, aby mohol štartovať na olympijských hrách. Zamietli mu ju. Napriek tomu, a s vedomím, že brány prestížnej školy si týmto zabuchol, do Európy odcestoval. Takmer dva týždne strávil na lodi, a keď z nej v Neapole vystúpil, okradli ho. Len tak-tak kvôli tomu stihol vlak do Atén, kam dorazil iba niekoľko hodín pred začiatkom hier.
Keď však predpoludním 6. apríla 1896 mieri americký atlét James Connolly na štadión Panathinaiko, ktorý je dejiskom prvej novodobej olympiády, snaží sa všetky udalosti uplynulých dní hodiť za hlavu. Slávnostné otvorenie hier ani kvalifikačné bežecké súťaže ho však veľmi nezaujímajú, čoskoro má totiž nastúpiť na preteky v trojskoku, a tak sa sústreďuje iba na ne.
Aj vďaka pravidlám sú do poslednej chvíle napínavé. „Počas súťaže nám neoznamovali, ako ďaleko kto skočil. Dozvedeli sme sa to až po skončení pretekov,“ bude neskôr spomínať.
A budú to krásne spomienky. „Zvíťazili ste, druhého v poradí ste prekonali o viac než meter,“ dozvedá sa Connolly po skončení súťaže.
Veľmi dobre si v tej chvíli uvedomuje, čo to znamená, a burácajúce tribúny jeho pocity ešte viac znásobujú. „Ovenčili ma vavrínmi, diváci mi volali na slávu, neznámi ľudia ma objímali. Stal som sa prvým olympijským víťazom po viac než 1 500 rokoch.“
Nesmrteľná sláva aj doživotná istota
Aurelios Zopyros. Tak sa volal posledný známy víťaz športových hier, ktorých dejiskom bývala v staroveku každé štyri roky Olympia, mesto ležiace v oblasti Elidy. Aténsky mladík tam vyhral v roku 385 boxerskú súťaž a hoci sa potom uskutočnilo ešte dvoje hier, mená ich víťazov sa nezachovali.
Hry v Olympii sa v priebehu vekov dočkali celkovo 293 dejstiev a za 1 169 rokov existencie sa postupne menila aj ich podoba. Kým napríklad prvé známe hry v roku 776 pred naším letopočtom trvali jeden deň a uskutočnila sa v rámci nich jedna súťaž (beh na jeden stadion, čiže asi 200 metrov, ktorý vyhral Koroibos z Elidy), v neskorších obdobiach sa program natiahol až na päť dní a športovci súperili v bezmála dvoch desiatkach disciplín.
Aby sa atlét mohol na hrách v Olympii zúčastniť, musel splniť isté podmienky. V prvom rade musel byť Grék a slobodný bezúhonný občan. Každý účastník bol tiež povinný prísť do dejiska súťaží mesiac vopred a zúčastniť sa na spoločnej príprave, ktorá spočívala nielen v tréningu, ale aj v previerke morálky.
Tradované tvrdenie, že na antických hrách smeli štartovať iba muži, však nie je celkom presné. Výlučne mužskou záležitosťou boli iba atletické či zápasnícke disciplíny. Ako v knihe Vzkriesenie Olympie píše Vojtech Zamarovský, v jazdeckých pretekoch to bolo inak.
„Súťažil v nich majiteľ koňa alebo záprahu a neprekážalo, aby týmto majiteľom bola žena. Ako prvá žena sa tak na pretekoch zúčastnila Kyniska zo Sparty, ktorej záprah zvíťazil na hrách v rokoch 396 a 392 pred naším letopočtom. Po nej nasledovali ďalšie, ale víťazstvo dosiahli len dve – jedna Eliďanka a dvakrát jedna Macedónčanka,“ spresňuje.
Víťaz hier dostal takzvaný kotinos, vetvičku z najstaršej olivy, ktorá v Olympii rástla. Z dnešného pohľadu možno iba symbolické ocenenie, v starom Grécku však mala takáto ratolesť vyššiu cenu než čokoľvek iné. Postupne sa však víťazi hier, okrem všeobecného rešpektu, neraz spojeného s udelením významnej funkcie, dočkali aj iných prémií.
„Olympijské ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.