Otázke, ako sa mu vôbec mohlo podariť zladiť natáčanie projektu, ktorý je taký zložitý a odohráva sa hneď v niekoľkých rovinách, sa zasmial: „Riadil som sa zostrihom Cilliana Murphyho!“ Vysvetlil, že u hercov neznáša parochne, chce, aby protagonisti pôsobili čo najpravdivejšie.
Z rovnakého dôvodu točil klasicky, vyhol sa použitiu počítačových fígľov. Usiloval sa o čo najväčšiu autenticitu. Vytvoril filmové Los Alamos, ktoré do najmenších detailov kopírovalo to skutočné.
Historik Gerard de Groot tvrdí, že režisér si zjednodušil prácu: skutočný Oppenheimer bol zložitejšia osobnosť, vo filme je skôr len zmätený, zraniteľný vedec.
Oppenheimer na plátne pôsobí vyrovnanejšie. Skutočný – okrem neustáleho fajčenia – so sebou stále „šil“, mal tiky a nesmierne výraznú reč tela, ktorú jeho študenti dokonca láskyplne imitovali.
V angličtine existuje termín šampanský socialista. Ide o privilegovaných, väčšinou dobre situovaných ľudí, ktorí (z pocitu viny) na čas prepadli komunizmu.
Tak Oppenheimer, ako aj jeho žena boli ľavicoví sympatizanti tohto typu. Oppie nečítal noviny ani časopisy, nemal rádio ani telefón. O páde na burze v roku 1929 sa dozvedel až dlho po tom, čo otriasla svetom (keď videl, ako decimuje jeho študentov). Na voľbe prezidenta sa zúčastnil prvýkrát až v roku 1936. Bol úplne pohltený kvantovou fyzikou.
Otrávené jablko
Mladý Oppenheimer študoval v Cambridgei a bolo mu ťažko. Na prácu v laboratóriu bol ľavý, ustavične niečo rozbíjal, praktické experimenty ho zúfalo nebavili. Jeho zrážky s profesorom, ktorý si na neho zasadol, vyvrcholili tým, že americký študent otrávil pedagógovi jablko.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.