Mnohí jeho životopisci, autori monografií či vedeckí výskumníci sa zhodujú, že v živote Antona Bernoláka chýbajú dramatické momenty. Na prvé zdanie. Národný buditeľ, jazykovedec a farár však žil vo vzrušujúcich časoch, keď sa monarchia, cirkev aj národné hnutia museli prispôsobiť rýchlemu osvietenskému tempu. To prinášalo podnetné diskusie aj polemiky.
Búranie tabu
Na Slovensku sa rivalita medzi katolíkmi a protestantmi prejavovala aj pri predstavách o používaní národného jazyka. Uprostred tohto sporu stál rozvážny muž, ktorý skĺbil racionálnu a emocionálnu povahu, teologický a osvietenský rozhľad, lingvistickú aj literárnu dráhu.
Anton Bernolák pochádzal zo starého rodu, ktorý sa postupne vypracoval z maloroľníckej vrstvy na zemiansky stav reprezentovaný lekármi, obchodníkmi, notármi a podobne. Kňazské povolanie bolo skôr výnimkou.
Narodil sa 3. októbra 1762 v Slanici na Orave. Okrem dvoch sestier mal ešte jedného brata Mateja Alojza, ktorý sa narodil po úmrtí ďalšieho súrodenca Mateja. Po smrti otca Juraja ich vychovávala matka Anna, ktorá sa okrem zabezpečenia domácnosti musela starať aj o zveľaďovanie ich statkov. Pri tomto poručníctve neprekážalo, že bola prostého, a nie zemianskeho pôvodu. Odmalička boli súrodenci vedení k vzdelaniu, ako aj k poľnohospodárskym prácam. Práve to neskôr Bernolák využil pri vedení svojich farností v Čeklísi, Trnave či Nových Zámkoch.
Vďaka podpore oravskej stolice mohol študovať na gymnáziu v Ružomberku, odkiaľ prešiel do bratislavského seminára a nakoniec na štúdium filozofie v Trnave. Približne v tomto období si osvojil lingvistické základy a návyky argumentácie, ktoré neskôr využíval pri ostrých sporoch.
Vycibril ich vo svojom prvom vydanom diele, v kázni Divus Rex Stephanus, Magnus Hungarorum Apostolus (Jasný kráľ Štefan, veľký apoštol Uhrov). Pre Antona Bernoláka nemalo byť kázanie iba doslovnou interpretáciou Biblie, ale spojením praktického života s novými myšlienkami. To sa naučil na teologických štúdiách vo Viedni, kam spolu s ďalšími trnavskými seminaristami odišiel v roku 1782.
Skupina trnavských mladíkov sa zrazu ocitla v inom svete, v centre osvietenských myšlienok, ktoré predkladal panovník Jozef II. Študenti tam spolu s profesormi diskutova...
Zostáva vám 85% na dočítanie.