Sú to už bezmála štyri roky, čo sa ocitol na pomyselnej križovatke a musel sa rozhodnúť. Buď zostane zamestnaný vo veľkej spoločnosti, kde má dobré miesto, vysoký plat a možnosť postúpiť vyššie, alebo pôjde za svojím snom a bude sa venovať konštrukcii a výrobe automobilov.
No už nie tak ako doteraz, na „kolene“, vo voľnom čase a v kôlni za domom, ale vo vlastnej firme. Práca a koníček sa už skrátka skĺbiť nedali, musel si medzi nimi vybrať. A aj s manželkiným požehnaním si vtedy Henry Ford vybral.
„Nemôžeš sa toho vzdať, musíš vyrábať autá, aj tak by si na to nedokázal zabudnúť,“ povedala mu.
Firma, ktorú v tom čase založil, vyrobila niekoľko vozidiel, no po necelých dvoch rokoch skrachovala. Vytvoril teda novú, lenže aj tá sa pomerne rýchlo ocitla v problémoch. Členovia predstavenstva sa totiž s nedôverou pozerali na Fordovu snahu skonštruovať automobil, s ktorým by bol spokojný. Podľa nich mu to trvalo príliš dlho a stálo to veľa peňazí. Stratili trpezlivosť, a tak sa ich cesty rozišli.
Henry však svoju víziu neopustil. Dve vozidlá, ktoré napokon postavil, prihlásil na preteky a vyhral ich. V tej chvíli bol už pevne presvedčený, že môže konečne uviesť svoj automobil na trh.
Dohodol sa s novými investormi a 16. júna 1903 zakladá pod názvom Ford Motor Company svoju ďalšiu firmu. Cíti, že obdobie pátrania a experimentovania sa skončilo.
Farmárom nebudem!
Môžeme iba špekulovať, ako by sa vyvíjal automobilový priemysel, keby sa o niekoľko rokov skôr vyplnila vôľa Williama Forda. Farmárčil v Dearborne neďaleko Detroitu, kde jeho manželka Mary priviedla na svet všetkých päť ich detí.
Henry, narodený v júli 1863, bol z nich najstarší a otec chcel, aby práve on raz po ňom prevzal rodinnú farmu. Ako to však zvyčajne býva, rodičia mienia, no deti ich plány menia.
Zostáva vám 86% na dočítanie.