Začalo sa to na dvore jedného z domčekov v saskom Lipsku. Cez deň tam traja pubertálni bratia cvičili a posilňovali – chvíľu zápasili, chvíľu dvíhali ťažké kamene a železné závažia s hmotnosťou niekoľkých desiatok kilogramov. A občas svalnatí tínedžeri vyzývali okolostojacich zvedavcov, nech s nimi skúsia zápasiť. O desať fenigov!
Len pre predstavu – ide o sumu, za ktorú sa koncom 19. storočia dalo v Nemecku kúpiť zhruba kilo zemiakov alebo dve vajcia.
Tí traja sa volali Kurt, Hermann a Arthur Hennigovci a čoskoro nato začali jazdiť po Európe so svojím cirkusovým vystúpením, ale už pod umeleckým menom Saxon.
Byť slabý? Čo to je?
„Vždy som bol silný a môžem len hádať, aké to je, byť slabý. Moja sila stále rastie a ja ju chválim,“ vyznáva sa vo svojej knihe Rozvoj fyzickej sily najstarší, najvyšší, najťažší a hlavne najsilnejší z bratov Arthur Saxon, ktorého začali prezývať Železný majster.
Nebol to len cirkusový silák, ktorý si kvôli zárobku budoval postavu. Bol to človek posadnutý posilňovaním. Preto o posilňovaní napísal jedny z prvých príručiek.
„Podľa môjho názoru by každý muž mal venovať aspoň malú pozornosť vzpieraniu,“ píše v ďalšej knihe Učebnica vzpierania.
Arthur Saxon bol vzpieračským rekordérom nielen vo svojej dobe, ale aj dlho po svojej smrti. V roku 1898 vyzval, a pochopiteľne aj porazil, vtedajšiu ikonu sveta silákov a zápasníkov, pruského svalovca Eugena Sandowa, ktorý je považovaný za otca kulturistiky. Tridsaťjedenročný pruský Herkules, po celej Európe už v tom čase známy, nedokázal dostať nad hlavu to, čo neznámy dvadsaťročný Sas.
Arthur Saxon je zrejme prvý, kto nad hlavu zdvihol viac než dvesto kíl. Kuriózne je, že sa tak stalo v čase prvých olympiád, keď na oficiálnych športoviskách žiaril dánsky vzpierač Viggo Jensen. Na historicky prvej novodobej olympiáde v Aténach zvíťazil výkonom 111,5 kg, pričom, keď si nechal naložiť o kilo viac, potrhal si svaly v ramene.
Až v roku 1960, na olympiáde v Ríme, vyrovnal Saxonov výkon sovietsky borec Jurij Vlasov.
Vojna berie silu
Držiteľom jedného rekordu je Arthur Saxon dodnes. Ide o trochu čudnú disciplínu zvanú bent press, ktorá je skôr cvičením s činkou než klasickým vzpieraním: vzpierač zdvihne jednou rukou činku do úrovne ramien, potom sa trupom ukloní do strany, ruku s činkou vzoprie do výšky nad seba, nato narovná trup a drží činku nad hlavou.
Týmto spôsobom dokázal Arthur Saxon zdvihnúť, už pred viac ako sto rokmi, neuveriteľných 168 kg.
Bohužiaľ však prišla prvá svetová vojna, ktorá ukončila nielen jeho kariéru, ale nakoniec v podstate aj život. Nešlo o žiadne vážne zranenie, ale obrovská svalnatá mašina nebola skrátka zvyknutá na nedostatok stravy, navyše nekvalitnej.
Po vojne, ktorá sa skončila na jeseň 1918, sa už Arthur nedokázal vypracovať k niekdajšej zdatnosti. Naopak, oslabené telo trpelo, dostalo tuberkulózu a 6. augusta 1921 – Saxon mal vtedy 43 rokov – prestalo fungovať.
__________________________________________
DIÉTA PODĽA BRATOV SAXONOVCOV
Byť dostatočne silný znamená aj poriadne jesť, telo potrebuje dostatok energie. Najmladší z trojice nemeckých bratov silákov, Kurt Saxon, ktorý sa triu staral o stravu, spísal svojho času jedálniček, ktorý sa každý z nich snažil dodržiavať. Ako vyzeral?
Raňajky: 24 vajec, 1,4 kg údenej slaniny, kaša so smotanou a s medom a všetko sa zaleje veľmi sladkým čajom.
Obed: 4,5 kg mäsa, zelenina, sladké ovocie (surové alebo povarené), koláče, veľmi sladký puding, kakao so šľahačkou a opäť presladený čaj.
Večera: studené mäso, údená ryba, maslo, syr a namiesto čaju pivo.
__________________________________________